Samuel Šikeť bol jedným z najvýznamnejších slovenských cestovateľov a svetobežníkov, ktorý v 19. storočí precestoval takmer celý svet. 13. januára si pripomíname jeho tragický skon v ďalekej Afrike. Jeho život bol plný dobrodružstva, odvážnych výprav a neúnavného objavovania neznámych krajín. Šikeť je považovaný za jedného z najväčších slovenských cestovateľov, ktorého príspevky k cestovateľskej literatúre a poznaniu sveta majú trvalý význam.

Rané roky a vzdelanie

Samuel Šikeť sa narodil 7. augusta 1863 v Pukanci. V rokoch 1878 až 1882 sa učil za debnára, čo bolo jeho prvé zamestnanie. Po ukončení učňovských rokov sa vybral na vandrovky po mestách Szőgye, Ostrihom, Vacov a Budapešť. Tieto skúsenosti, ktoré zahŕňali aj oboznámenie sa s rôznymi kultúrami, ho neskôr motivovali k ďalším cestám.

Cestovateľské výpravy

V roku 1888, po tom, čo sa stal debnárskym majstrom a majiteľom dielne, a následne mal krčmu vo Viedni, sa rozhodol pre radikálnu zmenu. Po neúspechu svojho podnikania sa rozhodol vydať na cesty a objavovať svet. Počas svojich ciest navštívil širokú škálu krajín na štyroch kontinentoch, čím sa stal jedným z najväčších slovenských svetobežníkov.

Európa: V roku 1888 precestoval skoro celú Európu, a to aj v rámci vandroviek, ktoré mu poskytli základ pre ďalšie cesty.
Blízky východ: Po návšteve Božieho hrobu v Palestíne pokračoval cestovaním po rôznych štátoch Blízkeho východu.
Severná a Južná Amerika: V roku 1895 vycestoval do Kanady, následne sa presunul do Spojených štátov, kde navštívil každý štát. Pokračoval cez Kubu, Mexiko, Haiti, Kolumbiu, Venezuelu a Brazíliu.
Ázia a Oceánia: Cestoval po Indii, Číne, Japonsku, Malajzii, Filipínach a ostrovoch Borneo, Jáva a Sulawesi. Okrem toho navštívil aj Austráliu, Nový Zéland a Tasmániu.
Afrika: V Afrike precestoval Egypt, Tunis, Alžír, Madagaskar a Tanzániu.

Šikeťove cesty často zahŕňali kombináciu cestovania vlakom, loďou a pešo, čo prispelo k tomu, že jeho celkový počet prejdených kilometrov dosiahol zhruba 250 000 km.

Život počas ciest

Počas svojich ciest si Šikeť zachovával dôkladné denníky, v ktorých popisoval svoje zážitky, záujmy o rôzne kultúry, prírodné krásy a historické pamiatky. Jeho zápisky obsahovali aj mapky, ktoré si vypracovával, a detaily o miestnych tradíciách. Okrem toho sa počas ciest živil uverejňovaním zážitkov v novinách a tlmočením, keďže ovládal sedem jazykov, vrátane angličtiny, francúzštiny a arabčiny.

Jeho ambíciou bolo vydať cestovateľský denník, ktorý by obsahoval detailné popisy jeho výprav a zážitkov. Avšak, tento denník sa nezachoval, čo znamená, že jeho príspevky do cestovateľskej literatúry sú neúplné, hoci jeho vplyv na slovenskú a svetovú kultúru je nezanedbateľný.

Tragická smrť a dedičstvo

Samuel Šikeť zomrel 13. januára 1902 v Tanzánii (vtedy nemecká kolónia), kde pravdepodobne bol popravovaný ako špión počas vojnového stavu. Jeho smrť bola predčasná a nešťastná, avšak jeho odkaz ako cestovateľa žije dodnes. Jeho cesty a zápisky predstavujú neoceniteľný prínos k poznaniu sveta a priblížili slovenským čitateľom rôzne krajiny, ktoré navštívil.

Samuel Šikeť sa stal ikonou slovenského cestovateľstva, jeho príbehy a zápisky sú stále cenené pre svoju dobrodružnú povahu, historickú hodnotu a kultúrnu rôznorodosť, ktorú sprostredkovali. Aj keď jeho cestovateľský denník neprežil, jeho život a odkaz ako svetobežníka sú dôkazom jeho odhodlania a túžby po poznaní.