Členenie závisí čiastočne od zemepisnej šírky a výšky pohorí (iné je v Tatrách, iné v Alpách a iné v Himalájach). Podľa jedného členenia je na Slovensku vertikálna štruktúra ekosystémov rozdelená do šiestich stupňov:
- nížinný (planárny) stupeň (do 200 m.n.m.) – lužné lesy
- pahorkatinný (kolínny) stupeň (200-250 m.n.m) – dúbravy
- podhorský (submontánny) stupeň (500- 1000 m.n.m) – bučiny
- horský (montánny) stupeň (1000-1400 m.n.m.) – bučiny a smrečiny
- kosodrevinový (subalpínsky) stupeň (1200-1600 m.n.m.) – kosodrevina
- alpínsky stupeň (nad 1800 m.n.m) – horské lúky a skaly
Čo v zásade platí je to, že so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota a narastá množstvo zrážok.
Na malom území sa biosféra delí na vegetačné stupne v závislosti od nadmorskej výšky.
V čím teplejšej klíme sa pohorie nachádza, tým sa posúvajú hranice jednotlivých vegetačných stupňov vyššie.
Poznáme aj jednoduchšie členenie, a to do 5 vegetačných stupňov:
1. dubový stupeň – 94 m n.m.
2. bukový stupeň – 550 m n.m.
3. smrekový stupeň – 1 300 m n. m.
4. kosodrevinový stupeň – 1 450-1 700 m n.m.
5. vysokohorské spoločenstvá – 1 700-1 900 m n.m.
Dubový stupeň zahŕňa aj lužné lesy, ktoré sa vyskytujú v povodiach riek a potokov. Bezprostredne pri vodných tokoch sú každoročne zaplavované vŕbovo-topoľové lesy a vo väčšej vzdialenosti sú nepravidelne zaplavované dubovo-brestovo-jaseňové lesy. Dubové lesy a háje boli na našom území takmer úplne vyklčované a premenené na poľnohospodársku pôdu.
Horná hranica lesa je myslená čiara, ktorá predstavuje prechod medzi lesnými a nelesnými porastmi vo vysokých nadmorských výškach pohorí.