Ako kvalita mapy ovplyvnila víťazstvo v boji
8 júla, 2024
Novinky|Slovensko na mapách, Príbeh kartografie na Slovensku, Staré mapy
„Prehrali sme, lebo sme nemali mapu.“ znie ako dobrá výhovorka, ale naviedla Rakúsko-Uhorsko na nápad celoplošného mapovania štátu. Po prehre 7-ročnej vojny v 1764 nariadila Mária Terézia zmapovať celé územie Rakúsko-Uhorska. No presné a kvalitné mapy existovali už predtým.
Samuel Mikovíny
Prvý krok urobil Samuel Mikovíny pre dielo Mateja Bella Notitia Hungariae novae historico-geographica. Od kopčekov kreslených zboku prešiel na šrafovanie, ktoré naznačuje výšku a hĺbku hôr. Lúky aj lesy zakreslil ichnografickými šrafmi, ktoré pripomínajú lístie papradia. Tým presne určil kde začínajú a končia. Pre lepšiu orientáciu na mape vytvoril vlastnú vzťažnú sústavu, sieť zemepisných rovnobežiek a poludníkov. Žiadny z dovtedajších nultých poludníkov mu neprišiel vhodný, tak si vytvoril vlastný základný poludník, ktorý prechádzal Prešporkom.
foto: ichnografické šrafy zo Stručného lexikónu kartografie (2003)
zdroj: https://okresvk.wordpress.com/2014/07/21/historicke-mapovanie-v-polovici-18-storocia-samuel-mikovini/
Jozefínske mapovanie 1763 až 1785
Mikovínyho metódy merania prekonalo až 1.vojenské mapovanie nazývané aj jozefínske, keďže ho ukončili až za vlády jej syna Jozefa II.. V tej dobe netušili, že to bude len prvé mapovaniu zo štyroch.
Po sedemročnej vojne sa Hlavný ubytovateľský štáb už nerozpustil, tak ako to bolo dovtedy za čias mieru, ale začal sa venovať mapovaniu a kartografií.
To čo pokladali za dôležité nakreslili presne. Prevzali Mikovíniho lavírovanie a detailne zachytili cestnú a vodnú sieť zo starých podkladov, najmä Müllerovej mapy (1709).
Podrobne spísali a zaznačili počet sídiel v obci, ale ich názvy sa už v takej presnosti na papier nedostali. V niekoľkých prípadoch ich označili chybne. Všetko sa tlačilo v dvoch origináloch, čiernobielom a osem-farebnom. Rozlišovali čierne ako drevené a červené ako kamenné stavby, cesty žltou, vodu a okraje vodných plôch modrou, lúky zelenou, lesy sivozelenou a vodné plochy belasou. Okolo ciest zakreslili prícestné kríže aj kaplnky, mlyny a hostince.
No toto prvé jozefínske mapovanie nebolo presné. Snažili sa ušetriť čas a používali metódu á la vue. Teda merali od oka.
Listy neboli konštruované na matematickom základe, nenadväzovali na seba a nedokázali z nich zložiť súvislú mapu krajiny. Nechali tak druhé mapovanie, aby opravilo chyby toho prvého.
Do druhého mapovania sa pustilo Topografické oddelenie Hlavného ubytovateľa. Toto oddelenie existuje dodnes ako Mapové oddelenie Vojenského archívu vo Viedni.
Františkovo mapovanie 1806 až 1869
Od metódy „od oka“ sa presunuli k trigonometrickému meraniu, čo v podstate znamená, že celú plochu krajiny pokryli trojuholníkmi. Merali drevenými tyčami metódou per contact.
Lehmannov šraf aj s výškovými kótami vylepšilo zobrazenie terénu. Bol to prvý pokus v histórií, kedy sa snažili presne zobraziť terénne tvary.
Mapa mala prehľadne vypísané okrem obcí aj názvy riek, tokov, vrchov. Hoci občas názvy splývajú so stále nie perfektným zobrazením reliéfu. Obzvlášť v horských oblastiach sa stávajú nečitateľnými.
Venovali sa stavu ciest, mostov, domov, kostolov, šírke riek, kvalite brehov, prechodnosti močiarov a lesov a kde by sa mohla ubytovať armáda. Všetko zaznačili v 11 farbách.
Toto mapovanie trvalo 60 rokov aj s prerušovaním.
3.mapovanie 1869 až 1887
Prehratá vojna s Prusmi dala vzniknúť tretiemu mapovaniu v roku 1869. Rozvoj kapitalistického hospodárstva dal vystavať novým železniciam, cestám, baniam. Nové vojenské technológie v delostrelectve potrebovali presnejšie zobrazenie výškopisu a vrstevníc.
Nové mapovanie už nespĺňalo len vojenské požiadavky, ale slúžilo aj štátnym úradom a vedeckým účelom. Za dielom stálo VZÚ z Viedne, ktoré už bolo profesionálnou inštitúciou s vysokou odbornosťou.
Farebná verzia mala 11 farieb. Polohopis, popis a šrafovanie boli čierne a po prvýkrát sa vrstevnice kreslili žlto-hnedo. Na plnofarebných mapách tretieho mapovania sú farebne rozlíšené aj sady od pasienkov, záhrady a lúky. No rozmnožili sa hlavne vo svojej čiernobielej podobe. Farebné originály boli zničené cez druhú svetovú vojnu, takže nám zostali len čiernobiele, zahustené mapy z rokov 1869 až 1885.
Keď porovnáme metódy, ktoré sa používali pri prvom mapovaní s metódami v druhom až treťom mapovaní, kedy sa dopracovali až k grafického pretínaniu na meračskom stole vybaveného aj výškomerom, mení sa aj presnosť a použiteľnosť máp, ku ktorým už mala prístup aj odborná verejnosť.
Štvrté mapovanie
Bolo už len aktualizáciou v menšej mierke s prívlastkom presné. Skončilo zánikom Rakúsko-Uhorska. Dovtedy sa stihlo zmapovať len vysokohorské územie, z ktorých vyšla samostatná mapa Vysokých Tatier.
