Mapy sprevádzajú človeka už celé stáročia. Boli nástrojom poznania, dôkazom moci, ale aj umeleckým dielom. Ich vývoj je fascinujúcim príbehom o tom, ako sa menilo vnímanie sveta – od ručne kreslených čiar po moderné digitálne modely Zeme.
Perokresba – krása v presnosti
Perokresba bola základom starých máp a patrí medzi najpôvabnejšie kartografické techniky. Mapy sa kreslili ručne – často perom z vtáčieho brka alebo oceľovým hrotom. Každý kopec, rieka či hranica museli byť zakreslené s mimoriadnou presnosťou, keďže neexistovali žiadne kopírovacie techniky. Farby sa pridávali až neskôr – väčšinou sa pracovalo s vodovými alebo temperovými farbami. Kartografi museli mať nielen technické znalosti, ale aj umelecký cit. Takto vznikali aj prvé mapy žúp Uhorska, ktoré dodnes obdivujeme pre ich detailnosť a estetiku.
Rytie do medi – keď mapa bola umeleckým dielom
V 17. a 18. storočí sa kartografia posunula k presnejšej reprodukcii. Mapy sa začali ryť do medených platní – náročnou technikou, pri ktorej rytci prenášali zrkadlový obraz mapy na kov. Takto pripravená doska sa potierala atramentom, papier sa pritlačil a mapa sa vytlačila. Každý výtlačok bol originál. Aj preto boli tieto mapy vysoko cenené a drahé. Niektoré sa ručne kolorovali, aby lepšie vynikli hranice, cesty či mestá. Ryté mapy vytvárali napríklad Samuel Mikovíni alebo Ján Matej Korabinský, ktorí spojili technickú presnosť s umeleckým rukopisom.
Litografia – revolúcia v mapovaní
Na prelome 18. a 19. storočia prišla litografia, teda tlač z kameňa. Tento spôsob mapovania priniesol veľkú zmenu: umožnil rýchlejšiu a lacnejšiu výrobu máp. Kartograf kreslil mapu priamo na hladký vápenec litografickým mastným tušom alebo litografickou ceruzkou. Kameň sa potom chemicky upravil, aby farba pri tlači zachytila iba nakreslené časti. Litografické mapy boli presnejšie, čitateľnejšie a dostupnejšie. V 19. storočí sa litografia stala hlavným spôsobom tvorby máp v Európe. Práve touto technikou vznikli známe župné mapy Ignáca Háčka z konca 19. storočia, ktoré zachytávajú správne členenie Uhorska s vysokou presnosťou a estetickým prevedením.
Meranie v teréne – od reťaze po teodolit
Každá mapa vzniká z merania. Kým dnes používame satelity, kedysi kartografi chodili po krajine s meracími prístrojmi:
- teodolit na meranie uhlov,
- nivelačná lata na výšky,
- meracia reťaz na vzdialenosti,
- a pravouhlá vynášacia súprava (napr. aj od firmy Neuhofer & Sohn, ktorú môžete vidieť vystavenú v SMM) na presné prenášanie bodov do mapy.
Každý údaj sa ručne zapisoval a následne prenášal na mapu. Aj preto boli mapy z 18. a 19. storočia výsledkom mesiacov práce v teréne aj v ateliéri.
Digitálna kartografia – mapa v pohybe
Dnes sa mapy tvoria digitálne – pomocou softvérov ako GIS (Geografický informačný systém).
Namiesto kreslenia sa používajú satelitné snímky, drony, GPS a databázy s miliónmi údajov.
Moderné mapy dokážu zobrazovať vrstvy:
- dopravu,
- počasie,
- hranice,
- zmeny v krajine či urbanizácii.
Navyše sú interaktívne – dá sa v nich pohybovať, približovať, či pridávať vlastné údaje. Z kedysi statickej kresby sa stala živá digitálna mapa, ktorá sa mení spolu so svetom.
Mapa ako odraz doby
Od prvých perokresieb až po Google Maps sa nemení len technika, ale aj náš pohľad na svet. Staré mapy nám rozprávajú príbehy o dobývaní, objavoch a zmenách hraníc. Moderné mapy nás vedú po cestách, ktoré naši predkovia iba tušili.
Mapa nie je len nástroj, ale symbol poznania a objavovania. A hoci dnes mapy tvoríme myšou, nie perom, ich kúzlo zostáva rovnaké – zachytávajú náš svet, taký, aký ho vidíme.
Zaujímavosť na záver
- Prvé mapy na území Slovenska vytváral Samuel Mikovíni v 18. storočí pre Máriu Teréziu.
- Ignác Háček vydal v roku 1880 súbor župných máp, ktoré patrili medzi najpresnejšie v Uhorsku.
- Dnes si vlastnú mapu môžete vytvoriť sami – v mobile alebo online – v priebehu pár minút.
Originály od všetkých spomenutých autorov nájdete v Slovenskom múzeu máp (SMM). Sú súčasťou výstavy Slovenskí kartografi v Uhorsku, ktorá potrvá do konca roka 2025.
