Pozrieme sa na techniku rytia do zelenej fólie.

Pri výrobe topografickej mapy boli dve technológie. Ak sa jednalo o málo zmien, ktoré bolo potrebné zapracovať do mapy, pomocou pôvodného kartolitografického originálu polohopisu sa vleptal do „zelenej“ fólie. Čiže aby sa nemuseli všetky prvky v mape nanovo vyrývať. Bolo to vlastne zjednodušenie práce.

Kartograf dostal do rúk revízny originál polohopisu. Bola to v podste fólia, na ktorom bol pôvodný polohopis (čiže zástavba, komunikácie, vodné toky…). Normovač určil to, či sa bude mapa robiť obnovou alebo novotvorbou.

Pokiaľ normovač alebo technológ usúdil, že je potrebné zapracovať viac než polovicu zmien, vytvárala sa novotvorba. Ak nie, pracovalo sa obnovou, čiže sa prvky vleptávali.

Pokiaľ by sa bol robil obnovou, pomoc nástroja – šarber, sa vyškrabali/ odstránili prvky, ktoré sa budú meniť. Potom sa to na pracovisku v kopírni plastových fólii chemickým procesom vleptávalo do zelenej fólie. Takže to, čo bolo na revíznom originály polohopisu čiernou farbou, na zelenej fólii sa to ukázalo bielou farbou.

Následne zakreslené zmeny na revíznom originály polohopisu sa presvietili na zelenú fóliu červenou farbou. Potom už zmeny, ktoré bolo potrebné zapracovať, vytvoriť nanovo, sa vyrývali pomocou rycieho vozíka.