História „Veľkej“ Moravy sa stala fascinujúcim obrazom predovšetkým jej druhého života. Nie teda života jej obyvateľov, ale skôr života obrazov a konštrukcií o nej, ktoré poznáme z doby po jej zániku. Aj samotný názov tohto politického útvaru pochádza až z 10. storočia, z grécky písaného textu byzantského cisára Konštantína Porfyrogenneta. Ten chcel svojmu synovi odovzdať bohato štruktúrovaný a informačne cenný spis o národoch Balkánu a okolia Čierneho mora. Pre tento Konštantínov spis používame názov O spravovaní ríše. Na niektorých jeho miestach sa označuje náš útvar „Megále Moravía“.
Obrat „megále“, t j. veľký, sa využíval nielen v stredovekej gréčtine, s obľubou ho využívala aj latinčina, ktorá prívlastkom „magna“ označovala vzdialenejšie útvary. Napríklad „Magna Hungaria“ bol výraz pre „Veľké Uhorsko“.
O počiatkoch Moravanov toho veľa nevieme. Nedá sa presnejšie povedať, kedy sa sformoval ich kmeň, nevieme ani nič spoľahlivé o mojmírovských vládcoch pred Mojmírom I. Vieme len, že prvýkrát ich existenciu zaznamenali franské písomné pramene v roku 822, keď sa ich posli zúčastnili ríšskeho snemu vo Frankfurte.
O deväť rokov neskôr boli Moravania pokrstení zásluhou pasovského biskupa Reginhara. Pozostatky pohanstva síce boli prítomné na Morave zrejme až do konca Mojmírovcov v roku 906, avšak od 30. rokov 9. storočia môžeme Moravanov zaradiť medzi európske spoločenstvá, ktoré si začali budovať kresťanskú organizáciu spoločnosti.
Azda v roku 833 potom knieža Moravanov Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry, a ten sa nakoniec usadil v Panónii. O tejto udalosti vieme vlastne len vďaka letmej vete z polemického Spisu o obrátení Bavorov a Korutáncov, ktorý nechal bavorský episkopát spísať ako svoju ideologickú zbraň proti Metodovi niekedy začiatkom 70. rokov 9. storočia.
Pribinov príbeh je súčasťou veľkomoravského naratívu. Mnohí historici jeho vyhnaním datujú začiatky „Veľkej“ Moravy; malo ísť o zjednotenie „Moravského kniežatstva“ a „Nitrianskeho kniežatstva“ do jedného celku. Poznamenajme však, že reč písomných prameňov je na tieto názvy útvarov veľmi skúpa. V jazyku prameňov nie je rozdiel medzi Mojmírovou Moravou pred vyhnaním Pribinu a po ňom. Navyše názov Nitrianske kniežatstvo v prameňoch absentuje úplne. Aj preto je rok 833 ako datovanie vzniku Veľkej Moravy značne diskutabilný. Napokon, azda ešte dôležitejším medzníkom pre moravskú spoločnosť bolo už spomínané prijatie kresťanstva, pretože zasiahlo do života ľudí i politickej organizácie viac ako zásadne.
Od kresťanstva si zrejme politické elity krajín na východ od Franskej ríše sľubovali niečo ako kultúrnu rovnoprávnosť. Frankovia však Moravanov za seberovných nepokladali ani po ich krste, a tak uplatňovali voči Moravanom nárok na platenie tribútu, zasahovali do nástupníctva kniežat, či riadili cirkevnú správu na Morave, kde pôsobili bavorskí kňazi.
Nároky Franskej (od roku 843 Východofranskej) ríše síce bývali niekedy viac zbožným želaním, no ak sa podarilo zorganizovať veľké ťaženie na územie moravskej nížiny, prípadne na juhozápadné Slovensko, následky boli viac ako nepríjemné. Frankovia si svoje nároky vynucovali najmä zničením úrody obyvateľstva, pričom tieto výpravy sa snažili opakovať niekoľko rokov po sebe. Moravania sa preto snažili dômyselne opravovať a zväčšovať opevnenia svojich hradov (dnes trochu nepresne označených ako hradísk), ktoré sa franské armády snažili dobyť len márne.
Na obrázku nižšie maľovaná mapa Veľkej Moravy od vydavateľstva CBS, maľované mapy. Rok 2013.

Bola „Veľká“ Morava štátom?
Pojem štát nepatril do bežnej terminologickej výbavy autorov 19. storočia. Niet divu; išlo o latinizmus, ktorý sa do slovenčiny dostal zrejme cez češtinu a tá sa nechala zase obohatiť nemčinou. Keď sa však pojem štát objavil, začalo sa špekulovať nad tým, čo vlastne vyjadruje. Ak niektorí uvažovali nad tým, že štát je útvar centralizovanej moci, ktorá sa odovzdáva z panovníka na panovníka, potom sa „Veľká“ Morava začala javiť ako ranofeudálna monarchia.
Marxistická historiografia vytvorila trochu iný model; keďže základom vyspelejšej spoločnosti muselo byť hospodárske vykorisťovanie, a na „Veľkej“ Morave sa niektorí historici domnievali nájsť zárodky feudálnych vzťahov, potom sa tento útvar mohol smelo označiť za prvý štát na našom území. Po roku 1989 marxistická historiografia vyšla z módy, preto sa muselo aj obmeniť vysvetľovanie, prečo Svätopluk vládol štátu a nie nejakému nadkmeňovému útvaru. Vysvetlenie našli najmä pražskí historici, z ktorých najautoritatívnejšie formuloval svoju tézu Dušan Třeštík. Podľa neho prijatím kresťanstva došlo k rozbitiu kmeňovej (predštátnej) spoločnosti a vznikla tak nová, autoritatívne a centrálne riadená spoločnosť s úradníkmi, platenými z podielov na štátnych daniach.
Dnes je aj táto téza spochybnená. Brniansky archeológ Jiří Macháček poukázal na to, že „Veľká“ Morava bola na jeho kritériá štátnosti nevyspelá. Nemala zrejme vyspelý daňový systém, skôr nesystematické obiehanie krajiny a vyberanie nadvýrobku. Z hospodárskeho hľadiska bol síce na Morave medzinárodný trh, je však príznačné, že Moravania nerazili žiadne mince a zrejme jediný artikel, v ktorom mohli byť „konkurencieschopní“ ostatným účastníkom trhu, bol obchod s ľuďmi, teda predaj do otroctva. Ich kniežatá boli navyše príliš vo vleku franskej politiky; z istého hľadiska sa dá povedať, že Morava nebola celkom suverénnym útvarom. Jej kniežatá sa dostávali do kniežacej hodnosti veľmi často pod franským tlakom (Rastislav, Svätopluk), museli platiť ríši tribút a skladali ich panovníkom sľuby vernosti.

Zdroj: https://dennikn.sk/989232/bola-velka-morava-velky-stat/