„Haló? Slovenské múzeum máp? Máme tu niečo, na čo by ste sa mali prísť pozrieť!“ ozvalo sa v jedno z pekných jesenných dopoludní v našom telefóne. To, čo nám potom nadšený hlas opísal, nás hneď postavilo na nohy. Bez dlhého otáľania sme vyrazili na neočakávanú expedíciu: v povestnom srdci Slovenska sme mali preskúmať ťažko uveriteľný úkaz – miesto, na ktorom sa vraj človek pár malými krokmi dostane zo slovenskej dediny do európskej metropoly, pričom zároveň môže obdivovať tatranské štíty, šumiace vodopády, ba dokonca ešte aj nekonečné moria a horúce pláže so slnečníkmi.

Verte, či neverte, bolo to skutočne tak. Blízke i vzdialené kúty sveta sa ako mávnutím čarovného prútika vošli do nenápadného rohu jednej, jedinej miestnosti! A zistili sme, že to neboli prútiky, ktoré čarovali. Podarilo sa to šikovným detským rukám. Malí cestovatelia zo Základnej školy s materskou školou Jána Bakossa dokázali čosi, s čím by veru aj Harry Potter mal čo robiť. Obrázky spomienok, ktoré si vo svojich hlávkach priniesli z prázdninového túlania sa letom i svetom, majstrovsky preniesli do viditeľnej a hmatateľnej prítomnosti. Ako? Nuž, každá a každý tak, ako vedeli – alebo ako skúsili a naučili sa.

Plavovlasá Jessica dokázala vo svojom malom kufríku za dva dni vyrobiť celé obrovské akvárium. „Bola som v ňom v Budapešti a videla som tam zvieratá, žraloky aj morskú hviezdu.“ Vodu má rada a vraj sa nebude báť plávať v mori ani teraz, keď vie, že tam žijú žraloky. Tie, ktoré dala do svojho kufríka, tam na ľahučkých nitkách plávajú v spoločnosti pestrofarebných rybiek. „Urobila som ich z omaľovánky, ktorú som si vytlačila, vymaľovala a vystrihla.“

Samko vyrobil morskú krajinu pri chorvátskom Kornati. More sa mu vraj zdalo studené, ale to je asi jediné, čo sa z jeho modelu nedozviete, pretože inak je skvelý – s prímorskými horami aj rozvlnenou hladinou mora, na ktorej surferi predvádzajú svoje umenie. „Hory sú z polystyrénu, vlny sme urobili z vaty, ktorú sme namaľovali modrou farbou,“ prezradil svoje výrobné postupy.

Pri mori bol aj jeho kamarát Oliver. Ten sa rozhodol vložiť celú rozľahlú pláž do jedného skleného pohára. Aj so svojou rodinou „Som tam ja aj s mojou mamou, bratom, a pod slnečníkom leží stará mama so starým otcom.“ Vraj mu to išlo celkom rýchlo. More vyrobil zo želatíny, postavičky zo starého lega, pláž z kamienkov a mušieľ.

Fotografka Miška poukladala všetky kúsky svojho leta, plného zážitkov, do vlastnoručne vytvoreného fotoalbumu. Vošlo sa doň všetko: kaštieľ v Betliari, dedinka Sihla aj s vodopádom, a za tým všetkým ešte aj pozoruhodný kus Grécka. „V kaštieli sa mi páčil veľký nábytok,“ usmieva sa, keď hrdo ukazuje svoje podarené fotky. A kam by išla, keby si mohla vybrať akékoľvek miesto na svete? „Na Cyprus!“ vyhŕkla po chvíli rozmýšľania svoj cestovateľský sen.

Maliarka Nikolka farebnými ceruzkami vyčarila vlastnú maľovanú knihu prázdninových zážitkov a spoznávania. A koľko sa ich tam objavilo! „Bola som vo Vysokých Tatrách, pri vodopáde, aj na tobogáne. Potom sme išli do Štúrova, bývali sme v chatke, spúšťali sa na šmýkalke a dostala som sa aj do tropikária, kde som videla žraloky naučila som sa mená rybiek, ktoré som dovtedy nevedela. A ešte sme sa aj plavili na lodi!“

Každý bakossiarikovský pár rúk dokázal niečo úžasné: z nezabudnuteľných spomienok vytvoriť zhmotnené kúsky nového poznania a inšpirácie. Sme nesmierne radi, že sa nám do Slovenského múzea máp ozvali a mohli sme ich.. nuž nielen zmapovať, ale aj zdokumentovať a na obrázkoch a videách vám ich priniesť.