Ako možno už vieme, mapovanie má svoje počiatky už v starom Babylone. Je pravdou, že najstaršie mapy majú veľa zemepisných chýb, avšak sú jediným historickým prameňom dokazujúcim existenciu pôvodného prerozdelenia zeme. Staré mapy Uhorska nám umožňujú sledovať obraz Slovenska v čase, rozvoj ako aj zmeny v danej oblasti. Prinášame vám článok, kde sa dočítate ako sa volali traja velikáni kartografie, ktorý zapísali územie Slovenska do mapy sveta.

Medzi jedného z troch velikánov kartografie, ktorý zakreslili územie Slovenska do mapy patrí talian Lazar Roseti. Práve on ako prvý zakreslil územie Slovenska do mapy v roku 1513, avšak mapa kvôli politickým nepokojom nebola vytlačená.  Po Rosetiho smrti získal rukopis mapy Georg Tannstetter, významný viedenský humanista a astronóm, ktorý mapu upravil a pripravil pre tlač. Bol vytvorený precízny drevorez, skladajúci sa zo štyroch častí. Na svoju dobu mimoriadne podrobná mapa opustila tlačiareň v roku 1528. Táto mapa je význačná tým, že na zakresľovanie reliéfu sa využívala takzvaná kopčeková metóda, stromy symbolizujúce lesy sú zelené a sivou farbou sú tieňované pohoria akoby boli osvetlené z východu. Na mape sa nachádza 900 názvov, z čoho na území Slovenska sa ich nachádza presne 260. Mapa nemá zemepisnú sieť a je orientovaná na severovýchod.  

Ďalším velikánom, ktorý zakreslil naše územie do svetových máp je rodák zo Slovenska, Samuel Mikovíny. Svojím prívlastkom, otec kartografie, sa zaslúžil o zapísanie územia Slovenska do máp vďaka povereniu od cisára, pripraviť podklady pre dejepisno-zemepisné dielo o Uhorsku, ktorým sa zapodieval Matej Bel. Jeho pracovitosť a metódy, ktoré využíval dovolili spracovať podrobnú mapu zloženú zo stolíc tiehdajšieho Uhorska. Jeho spôsob zakresľovania spočíval v tom, že za pozorovacie miesta si určil končiare vrchov, hrady, kostoly či iné vyvýšené miesta. Za základný poludník si určil poludník prechádzajúci Bratislavou a určil uhlovú vzdialenosť. Týmto spôsob postupne vyhotovoval mapy uhorských stolíc.  

Posledným velikánom, ktorého nemožno nespomenúť bol Ján Lipský. Výnimočnosť Lipského zakresľovania máp bola v tom, že určoval polohu základných bodov pomocou trigonometrickej siete, kde využil výsledky astronomickej expedície. Na základe týchto súradníc dokázal vypočítať tisícky bodov rozmiestnených po Uhorsku. Celá mapa, ktorá vznikla na základe týchto postupu sa skladá z 12 mapových listov, ale samotnú mapu tvorí 9 listov. Na zvyšných listoch môžeme nájsť administratívne rozdelenie Uhorska.  

ZDROJ: Slovensko na mapách (1500-2012), TOPÚ Banská Bystrica