Medzi vonkajšie činitele, ktoré pôsobia na rôzne formy reliéfu patrí najmä ľadovcová činnosť a činnosť vodstva (fluviálna činnosť alebo vodná erózia).
Poďme sa pozrieť na činnosť ľadovca.
Ľadovcová dolina (trog) vzniká eróznou činnosťou postupujúceho ľadovca. Prierez takéhoto údolia má tvar písmena „U“. Ľadovec vznikajúci v kare zostupuje do miest s nižšou nadmorskou výškou. Počas tohoto presunu tlačí pred (a pod) sebou zmes úlomkov. Tlak pôsobiaci na úlomky sa prejavuje tým, že sa postupne zabárajú do podložia, ktoré obrusujú a poškodzujú, čím formujú údolie.
Kar (ľadovcový kotol) je miestom, kde ľadovec vzniká a odkiaľ „steká“ nadol.
Je to forma reliéfu (povrchu) amfiteátrovitého tvaru – vyskytuje sa v záveroch ľadovcových dolín. Kar býva z troch strán obklopený strmými zrázmi (stenami), štvrtou stranou je odvádzaná ľadovcová masa. Kar môže byť zahĺbený pod okolitý terén, takže po ústupe ľadovca býva zaplnený vodou – vznikne pleso.
Pleso je označenie pre jazero ľadovcového pôvodu. Plesá v Tatrách vznikli počas štvrtohorného zaľadnenia po ústupe ľadovcov – v oblastiach karov (ľadovco-vých kotlov), alebo v zníženinách ohradených ľadovcovými nánosmi (morénami). V slovenských Tatrách je ich vyše 80. Najväčším (20,08 ha) a najhlbším (53 m) plesom u nás je Veľké Hincovo pleso.
Areta je ostrý, úzky skalný hrebeň medzi dvomi údoliami, ktorý vzniká činnosťou ľadovca. Pri pohybe ľadovec postupne rozrušuje skalný podklad, pričom zostávajúce časti zaostruje. Tieto ostré hrebene sú dôkazom, že vysokohorské oblasti, v ktorých sa nachádzajú, boli ešte v nedávnej geologickej minulosti pokryté ľadovcami.
Moréna vzniká tak, keď ľadovec svojou činnosťou rozrušuje horniny a prenáša množstvo materiálu do nižších polôh. Po roztopení ľadovca zostávajú na niektorých miestach hrubé vrstvy balvanov, kameňov, hliny a piesku. Tieto navŕšené kopy hornín nazývame morény.
ľadovcová dolina (trog)
kar (ľadovcový kotol)
