Po prvýkrtá územie Čiech, Moravy a Sliezska zaznamenal alexandrijský astronom a geograf  Ptolemaios, ktorý žil približne v rokoch 90-160 n.l. V najstaršom dochovanom opise Ptolemaiova Geografia z 13. storočia možno toto územie identifikovať v rámci pohoria Suditi montes, ktoré zrejme zahrňuje západné a severné pohraničné pohorie od Smrčin až po Jeseníky a pohorie Hercinia silva, ktoré predstavujú horské masívy lemujúce českou kotlinu pomenovanú „Boiemum, et Baemi“ z južnej strany.

Ako Colduli a Hermunduri označil Ptolemaios kmene žijúce v podhorí Sudetských hôr, kmene žijúce južnej od stredného toku Labe pomenoval Gothini a Varisti. Začiatkom 12. storočia vykreslil Kosmas vo svojej kronike (Chronica Boemorum) územie českých zemí ako „dookola objaté horami, ktoré sa podivným spôsobom tiahnu okolo celej zeme, takže na pohľad ako by jedna súvislá hora celú tú zem obchádzala a ohrozovala.“

S tak jednoduchým popisom českých zemí sa uspokojovali mapy vtedy známeho sveta ešte na začiatku 14. storočia. Začiatky ich podrobnejšieho zobrazovania predpokladáme až v 14. a 15. storočí, čiže v dobe, kedy sa pre presnejšie a úplnejšie mapy našich končín zbieral a doplňoval materiál na stredoeurópskych univerzitách. Doposiaľ síce nepoznáme žiadne podrobnejšie mapy stredoeurópskych priestorov z týchto dvoch storočiach, predpokladám však, že existovali, lebo sa dochovali návody k ich zostrojeniu.

Najvýrečnejším prameňom tohto druhu sú súradnicové tabuľky pochádzajúce z doby okolo roku 1420, s ktorými môžeme takúto mapu rekonštruovať i dnes. Tabuľky udávajú polohu asi 100 stredoeurópskych miest – na Morave napríklad Šumperk, v Sliezsku Bruntál, z riek napríklad Morava. 

Zdroj: Historický atlas Euroregionu Praděd, 2022