V druhej polovici 19. storočia sa kartografia v Európe dostala na úplne novú úroveň. Po úspešnom dokončení tretieho vojenského mapovania by sa mohlo zdať, že ďalším logickým krokom bude jeho pokračovanie – tzv. „štvrté vojenské mapovanie“. K takémuto projektu však nikdy nedošlo. Dôvodom nebolo to, že by mapy už neboli potrebné. Práve naopak. Kartografia sa…
V druhej polovici 19. storočia prešla kartografia v Európe ďalším veľkým vývojom. Technológie merania sa zlepšili a vznikla potreba vytvoriť ešte presnejšie mapy celej monarchie. Preto sa Rakúsko-Uhorsko pustilo do nového veľkého projektu – Tretieho vojenského mapovania, ktoré prebiehalo približne v rokoch 1869 – 1887. Toto mapovanie nariadil cisár František Jozef I. dňa 9. októbra…
V prvej polovici 19. storočia sa Habsburská monarchia rozhodla nadviazať na prvé vojenské mapovanie a vytvoriť ešte presnejšie mapy svojho územia. Kartografia sa totiž medzitým výrazne posunula dopredu a armáda potrebovala spoľahlivejšie podklady pre plánovanie aj správu krajiny. Tak vzniklo Druhé vojenské mapovanie, nazývané aj františkovo, keďže ho nariadil cisár František I. (známy aj ako…
V druhej polovici 18. storočia sa Habsburská monarchia rozhodla vytvoriť presné mapy svojho rozsiahleho územia. Dôvod bol predovšetkým vojenský – armáda potrebovala spoľahlivý prehľad o krajine, cestách, riekach či sídlach, aby sa vedela rýchlo presúvať a efektívne plánovať obranu. Tak vzniklo Prvé vojenské mapovanie Habsburskej monarchie, ktoré prebiehalo približne v rokoch 1763 – 1787 a…
