Čikjū Bankoku Sankai Joči Zenzusecu – Prvá japonská mapa sveta inšpirovaná západnými zdrojmi
19 decembra, 2024
kartografia, Škola kartografie, Staré mapy, ZaujímavostiChikyū Bankoku Sankai Yochi Zenzusetsu (v preklade „Kompletné zemepisné vysvetlenie sveta, krajín a morí“) je historická japonská mapa, ktorú vytvoril budhistický mních Shiba Kōkan v roku 1790. Ide o jednu z prvých japonských máp, ktorá čerpala zo západných geografických poznatkov a predstavuje významný míľnik v prepojení východných a západných kultúrnych tradícií.
Charakteristika mapy
Táto mapa sveta má výrazne kruhový tvar, čo bolo typické pre tradičné ázijské mapy, ale obsahuje detailné informácie, ktoré pochádzajú zo západných zdrojov, predovšetkým z holandských mapových diel. Holandsko bolo v tom čase jednou z mála krajín, s ktorými Japonsko obchodovalo a vymieňalo si poznatky prostredníctvom prístavu Dedžima v Nagasaki.
Mapa obsahuje:
- Zobrazenie všetkých kontinentov a oceánov aj farebne, pričom pomerne presne zachytáva ich tvary, čo je v porovnaní s tradičnými japonskými mapami veľký posun.
- Textové popisy v japončine, ktoré poskytujú geografické, kultúrne a politické informácie o jednotlivých regiónoch sveta.
- Symboliku východných aj západných tradícií, čím spája duchovný a vedecký prístup ku geografii.
Historický význam
Táto mapa bola pre Japoncov prelomová, pretože predstavovala nový spôsob pohľadu na svet, ktorý prekonával izolacionistickú politiku Japonska (sakoku). Bola jedným z prvých krokov k modernizácii a otvorenosti krajiny voči vonkajšiemu svetu, ktorá vyvrcholila počas obdobia Meidži (1868–1912).
Mapa zároveň ukazuje fascináciu japonských intelektuálov západnou vedou a technológiou, pričom si zachováva úctu k tradičným hodnotám.
Shiba Kōkan – autor mapy
Shiba Kōkan (1747–1818) bol významný japonský umelec, vedec a inovátor. Okrem kartografie sa venoval aj výtvarnému umeniu a bol jedným z prvých Japoncov, ktorí experimentovali s európskymi technikami maľby, ako je perspektíva a tieňovanie. Jeho dielo dokazuje, že Kōkan bol nadaný nielen umelecky, ale aj intelektuálne, pretože dokázal spájať vedu a umenie do jedinečného celku.