Krajina, ktorú dnes poznáme, nevyzerala vždy rovnako. Mestá sa rozrastali, cesty menili svoje trasy, niektoré sídla zanikli a iné získali nový význam. To, ako vyzeral Dolný Spiš v minulosti, nám pomáhajú odhaľovať historické mapy.
Na prvý pohľad môžu pôsobiť ako spleť čiar, farieb a neznámych názvov. Keď ich však začneme čítať pozornejšie, odhalia oveľa viac. Ukážu, kadiaľ viedli staré cesty, kde sa nachádzali mosty, mlyny či hostince, ako boli rozmiestnené sídla a ako sa menila krajina v okolí miest a obcí.
Historická mapa je totiž viac než obraz územia. Je to záznam svojej doby.
Pavol Kray de Rokus, Rukopisná mapa Spišskej stolice na pergamene 1715, tlač 1723 Norimberg, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Dolný Spiš ako krajina ciest a miest
Dolný Spiš patril už v minulosti k oblastiam, ktorými prechádzali dôležité komunikácie. Ich význam ovplyvňoval vznik a rozvoj miest, obchod aj každodenný život obyvateľov.
Výrazným príkladom je Levoča. Už pred vznikom dnešného mesta sa v jej okolí nachádzali osady a územím prechádzala významná obchodná cesta. Levoča sa v zachovanej listine prvýkrát spomína v roku 1249 ako Leucha. V roku 1271 ju uhorský kráľ Štefan V. ustanovil za hlavné mesto Provincie spišských Sasov a neskôr, v roku 1323, získala postavenie slobodného kráľovského mesta.
Práve obchod bol jedným z hlavných motorov jej rozvoja. Mesto ležalo na trase označovanej ako Via Magna – Veľká cesta, ktorá spájala významné oblasti strednej Európy. Z Levoče sa postupne stalo významné obchodné a kultúrne centrum Spiša.
Keď sa dnes pozrieme na historickú mapu Levoče a jej okolia, môžeme preto vnímať nielen samotné mesto, ale aj jeho vzťah k okolitej krajine a cestnej sieti.
Mesto s viacerými menami
Historické mapy Dolného Spiša môžu prekvapiť aj názvami miest. Dnešný názov totiž nemusí byť tým, ktorý na mape nájdeme.
Dobrým príkladom je Spišská Nová Ves. Prvá písomná zmienka z roku 1268 ju uvádza ako Villa Nova. V historických prameňoch sa neskôr objavujú aj podoby Neudorf a Igló. Samotný vznik mesta súvisel so spojením staršej slovenskej osady Iglov a novej osady založenej nemeckými kolonistami.
To vysvetľuje, prečo môžeme pri jednom meste v rôznych historických dokumentoch naraziť na viacero názvov. Nejde o rôzne miesta, ale o rôzne jazykové a historické podoby toho istého sídla.
A práve takéto detaily robia prácu so starými mapami zaujímavou. Pri ich čítaní sa totiž človek musí na chvíľu stať aj historikom.
Čo zostalo pod zemou a čo na mape?
Na historických mapách často nájdeme aj prvky, ktoré súviseli s hospodárstvom regiónu.
Na východnom okraji Dolného Spiša sa nachádza Gelnica, jedno z významných historických banských miest. Mestské právo získala od kráľa Bela IV. v roku 1264 a jej rozvoj bol úzko spojený s baníctvom. V okolí sa ťažili najmä medené rudy, ale aj zlato, striebro, ortuť, olovo a železná ruda. Gelnica mala dokonca vlastné banské právo.
Baníctvo pritom neovplyvňovalo iba život v samotnom meste. Menilo aj okolité územie. Potrebné boli cesty k banským dielam, úpravy vodných tokov, objekty súvisiace so spracovaním rudy či zásobovaním baní. Časť tejto krajiny sa postupne menila a niektoré stopy po niekdajšej banskej činnosti dnes nemusíme na prvý pohľad vôbec rozpoznať.
Historická mapa však môže byť prvou stopou, ktorá nás upozorní, že sa na danom mieste kedysi niečo nachádzalo.
František Florián Kajetán Csáki, Mapa Spišskej prefektúry, rytina Elbing 1760, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Mapa ako obraz každodenného života
Pri historických mapách máme často tendenciu sústrediť sa na veľké mestá, hranice alebo významné cesty. Zaujímavé sú však aj oveľa menšie prvky.
Staré mapy môžu zachytávať mlyny, hostince, mosty, kostoly, kaplnky, samoty, lesy, lúky či vodné toky. Každý z nich môže byť malým kúskom skladačky, ktorý pomáha rekonštruovať podobu krajiny.
Pre kartografov nešlo o dekoráciu. Zaznamenávali objekty a prvky, ktoré boli dôležité pre orientáciu, pohyb, správu územia alebo vojenské využitie mapy.
Pre nás majú dnes inú hodnotu. Môžeme vďaka nim porovnávať minulosť so súčasnosťou.
Kde kedysi viedla cesta, po ktorej dnes už nikto nechodí?
Ktorý most zmizol a ktorý stojí dodnes?
Kde býval les, ktorý nahradila zástavba?
A existuje ešte miesto, ktoré bolo na mape pred dvesto rokmi, ale dnes by sme ho už nenašli?
Krajina sa mení, prírodné hranice zostávajú
Pri porovnávaní starých a súčasných máp si môžeme všimnúť aj zaujímavý paradox.
Človekom vytvorené prvky krajiny sa menia pomerne rýchlo. Cesty sa presúvajú, vznikajú nové obce, mestá sa rozširujú a hranice sa menia. Rieky, doliny a horské hrebene však často zostávajú rovnakými orientačnými bodmi.
Práve vďaka nim sa môžeme zorientovať aj na mape, ktorá vznikla pred stovkami rokov.
Dolný Spiš je v tomto smere mimoriadne zaujímavý. Územie okolo Levoče, Spišskej Novej Vsi, Gelnice či Hornádu má výraznú prírodnú štruktúru, ktorá ovplyvňovala, kde vznikali sídla a kadiaľ viedli komunikácie.
Mapa tak môže ukázať nielen čo bolo, ale nepriamo aj prečo to bolo práve tam.
Demeter Görög, Mapa Spišskej stolice, kolorovaná medirytina Budapešť 1811, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Staré mapy ako časová kapsula
Predstavte si, že si vezmete historickú mapu Dolného Spiša a položíte ju na dnešnú mapu.
Zrazu môžete sledovať dve krajiny naraz.
Jedna ukazuje svet, v ktorom sa po cestách presúvali povozy, obchodníci či vojenské jednotky, mestá boli menšie a niektoré dnešné komunikácie ešte neexistovali. Druhá zobrazuje dnešnú krajinu s modernými cestami, železnicami, novou zástavbou a zmeneným využitím územia.
Medzi nimi sa odohráva príbeh niekoľkých storočí.
A práve preto sú historické mapy cenným prameňom. Neuchovávajú iba názvy a hranice. Zachovávajú obraz krajiny v konkrétnom okamihu jej vývoja.
Od mapy k príbehu regiónu
Dolný Spiš môžeme spoznávať prostredníctvom jeho miest, pamiatok, prírody či historických udalostí. Historické mapy však ponúkajú ešte jeden spôsob, ako mu porozumieť.
Ukazujú, ako spolu súviseli mestá a cesty, ako hospodárstvo ovplyvňovalo krajinu, kde sa sústreďoval život a ktoré miesta mali význam v minulosti.
Pri podrobnejšom skúmaní sa navyše môžeme stretnúť s dielami významných kartografov. Medzi autorov, ktorí zachytávali územie Uhorska a Spiša v rôznych obdobiach, patrili aj Samuel Mikovíni či Ján Lipský.
Ich mapy nám dnes umožňujú nahliadnuť do krajiny, ktorú už vlastnými očami nemôžeme vidieť.
Historický atlas Dolného Spiša
Práve príbehy ukryté v historických mapách chce predstaviť pripravovaný Historický atlas regiónu Dolný Spiš.
Publikácia, ktorú pripravuje vydavateľstvo CBS, sa zameria na územie dnešných okresov Levoča a Spišská Nová Ves a historicky spišské obce na území okresu Gelnica. Prostredníctvom historických máp, plánov a ďalších kartografických dokumentov predstaví vývoj miest a obcí, ciest, vodných tokov, hraníc aj samotnej krajiny.
Cieľom atlasu je ukázať Dolný Spiš nielen ako miesto na súčasnej mape, ale ako krajinu, ktorá sa počas stáročí neustále menila.
Pretože keď sa naučíme čítať staré mapy, môžeme v dnešnej krajine začať vidieť aj to, čo už na nej na prvý pohľad nie je.
Obálka pripravovaného atlasu – Historický atlas regiónu Dolný Spiš, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Alexandra Damerdjioui