Šariš dnes poznáme ako jeden z výrazných historických regiónov severovýchodného Slovenska. Keď sa však pozrieme na starú mapu, zistíme, že Šariš, ktorý poznali ľudia pred niekoľkými storočiami, nebol celkom tým istým územím, aké poznáme dnes.
Menili sa hranice, názvy, správne členenie aj význam jednotlivých miest. Niektoré sídla získavali na význame, iné ho postupne strácali. A popri tom sa menila aj samotná krajina – pod vplyvom človeka, hospodárstva, dopravy i prirodzeného vývoja.
Práve preto sú historické mapy jedným z najzaujímavejších spôsobov, ako sa na dejiny Dolného Šariša pozrieť.
Ján Matej Korabinský, mapa Šarišskej stolice, medirytina, Viedeň 1804, zdroj SMM
Kde sa začína Dolný Šariš?
Dnešné označenie Dolný Šariš nie je totožné s historickou Šarišskou stolicou či neskoršou Šarišskou župou. Historické územné celky sa v priebehu času menili a ich hranice nemožno jednoducho preniesť na dnešnú mapu.
Historický atlas regiónu Dolný Šariš sa preto sústreďuje na územie dnešných okresov Prešov a Sabinov a prostredníctvom historických máp sleduje, ako sa tento priestor v minulosti zobrazoval a ako sa v ňom menili jednotlivé prvky krajiny.
Je to dôležité aj preto, že mapa nikdy nezobrazuje iba „prázdne územie“. V jej líniách a názvoch sa ukrýva spôsob, akým bolo územie organizované, využívané a vnímané.
Pál Gönczy, Emanuel Kogutowicz, mapa Šarišskej župy, farebná litografia, Budapešť 1889, zdroj SMM
Tri mestá, ktoré pomáhajú rozprávať príbeh regiónu
Ak chceme pochopiť historický Dolný Šariš, nemôžeme obísť Prešov, Sabinov a Veľký Šariš.
Ich dejiny sú navzájom prepojené a významným momentom sa stal rok 1299, keď uhorský kráľ Ondrej III. udelil saským hosťom usadeným v Prešove, Sabinove a Veľkom Šariši privilégiá, ktoré výrazne ovplyvnili ďalší vývoj týchto sídel. Prešov sa postupne zaradil medzi významné slobodné kráľovské mestá, Sabinov získal postavenie slobodného kráľovského mesta v roku 1405 a Veľký Šariš sa rozvíjal v úzkom vzťahu so Šarišským hradom.
Na mape však tieto mestá neuvidíme ako izolované body.
Ich význam súvisel s okolím – s cestami, vodnými tokmi, poľnohospodárskou krajinou, ďalšími obcami a správnym usporiadaním územia. Práve historické mapy dokážu tieto vzťahy zobraziť naraz.
Prvé vojenské mapovanie, rukopisná kolorovaná mapa, 1782 – 1784, zdroj SMM
Šarišský hrad ako orientačný bod krajiny
Nad Veľkým Šarišom sa dodnes týči Šarišský hrad. V minulosti však nebol iba romantickou dominantou krajiny, ktorú dnes poznáme z výletov a fotografií.
Hrad vznikol v strategickej polohe a stal sa vojenským a administratívnym centrom. Jeho poloha zároveň ovplyvnila vývoj sídla pod ním.
Keď sa hrad objaví na historickej mape, nie je to teda len obrázok jednej pamiatky. Je to súčasť širšej siete miest a komunikácií, ktorá ukazuje, prečo malo toto miesto v krajine svoj význam.
A práve tu sa ukazuje jedna z najväčších výhod starých máp: umožňujú nám vnímať historické pamiatky v ich pôvodných priestorových súvislostiach.
Región, ktorý sa menil spolu s cestami
Dolný Šariš neleží mimo hlavných dejinných pohybov. Mestá v priestore Torysy boli spojené s obchodom, remeslami a komunikáciami, ktoré prepájali jednotlivé časti regiónu.
Sabinov sa napríklad v priebehu storočí rozvíjal ako remeselné a obchodné centrum a koncom 15. storočia sa stal členom Pentapolitany – združenia piatich významných východoslovenských miest.
Takéto údaje dostávajú pri pohľade na mapu ďalší rozmer. Mesto totiž prestáva byť iba bodom s názvom. Vidíme jeho polohu, väzby na okolité sídla a priestor, v ktorom sa odohrával jeho hospodársky a spoločenský život.
Mapa ako svedok zmien
Historické mapy zároveň ukazujú, že dnešná krajina nie je nemenná.
Niektoré cesty zanikli alebo zmenili smer. Sídla sa rozrástli, spojili s okolitou zástavbou alebo zmenili svoj význam. Menili sa hranice správnych celkov a s nimi aj spôsob, akým kartografi územie zobrazovali.
Práve porovnávanie máp z rôznych období nám umožňuje tieto premeny sledovať.
Zaujímavé pritom nie je iba to, čo na mape pribudlo alebo zmizlo. Rovnako dôležité je sledovať, ako sa menil samotný jazyk kartografie – názvy miest, spôsob zakresľovania ciest, hraníc či prírodných prvkov a postupne aj presnosť zobrazovania krajiny.
Historická mapa je preto zároveň dokumentom o krajine aj dokumentom o vývoji kartografie.
Katastrálna mapa Prešov (Eperjes) 1869, zdroj SMM
Keď sa na známu krajinu pozrieme inými očami
Možno poznáte Prešov, Sabinov alebo Veľký Šariš osobne. Možno ste prešli cestami, ktoré ich dnes spájajú, alebo ste niekedy vystúpili k Šarišskému hradu.
Historická mapa však ponúka možnosť vrátiť sa v čase a pozrieť sa na známe miesto bez dnešných orientačných bodov.
Zrazu si treba všímať staré názvy, historické hranice a komunikácie, ktoré už nemusia existovať. A práve vtedy sa z mapy stáva viac než ilustrácia. Stáva sa sprievodcom po minulosti.
Výrez z turistickej mapy – najstaršie turistické trasy v južnej časti Šarišskej vrchoviny, Zbierka turistických máp, Praha 1937, zdroj SMM
Historický atlas regiónu Dolný Šariš
Takýto pohľad ponúka nový Historický atlas regiónu Dolný Šariš z vydavateľstva CBS.
Publikácia je venovaná územiu dnešných okresov Prešov a Sabinov a predstavuje ho prostredníctvom pôvodných a odvodených historických máp Uhorska a regionálnych máp. Sprievodné texty zároveň približujú historický vývoj krajiny a samotnej kartografie.
Atlas tak nie je iba zbierkou starých máp. Je pozvánkou pozrieť sa na región v časovom slede a sledovať, ako sa menilo územie, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť našej krajiny.
Pre milovníkov histórie môže byť zaujímavým prameňom. Pre obyvateľov regiónu zase príležitosťou objaviť známe miesta v nečakane starej podobe.
Dolný Šariš si môžete odniesť domov
Historický atlas regiónu Dolný Šariš je možné zakúpiť v e-shope Čarovné Slovensko alebo osobne v kamennej predajni Slovenského múzea máp.
Ak sa chcete na Prešov, Sabinov, Veľký Šariš a ich okolie pozrieť trochu inak, začnite mapou. Možno zistíte, že krajinu, ktorú dobre poznáte, ešte stále nepoznáte celú.
Obálka Historického atlasu regiónu Dolný Šariš, zdroj CBS spol, s.r.o., SMM
Alexandra Damerdjioui