Fotogrametria je metóda získavania presných meraní a informácií o fyzických objektoch a ich prostredí pomocou fotografií. V kartografii zohráva fotogrametria kľúčovú úlohu, pretože umožňuje presné mapovanie a vytváranie trojrozmerných modelov terénu na základe fotografických snímok, ktoré sa získavajú z rôznych pohľadov, zvyčajne zo vzduchu (letecká fotogrametria) alebo z vesmíru (družicová fotogrametria).

História a vývoj fotogrametrie

Vznik tejto disciplíny je úzko spätý s postavou francúzskeho plukovníka Aimé Laussedata (1819-1907), známeho ako „otec fotogrametrie“, ktorý ako prvý použil fotografické snímky na topografické štúdie. Išlo o prvé pokusy o využitie fotografií na meranie a mapovanie. Významný pokrok nastal v 20. storočí s rozvojom leteckej fotografie, ktorá umožnila masívne využitie fotogrametrie v kartografii, najmä počas a po druhej svetovej vojne.

V súčasnosti sa fotogrametria stala vysoko sofistikovanou technológiou, ktorá využíva digitálne snímky, pokročilý softvér a počítačové algoritmy na analýzu a spracovanie obrazu. Moderná fotogrametria je tiež úzko prepojená s geografickými informačnými systémami (GIS), čo umožňuje integráciu fotogrametrických údajov s ďalšími geografickými informáciami.

Základné princípy fotogrametrie

Kľúčovými prvkami fotogrametrie sú:

Stereoskopia

Využívanie dvoch alebo viacerých snímok na vytváranie 3D modelov. Tento proces simuluje ľudské videnie, pri ktorom každé oko vidí objekt z iného uhla, čo umožňuje vnímať hĺbku.

Ortorektifikácia

Proces úpravy fotografií, aby boli odstránené skreslenia spôsobené terénom a uhlom snímania. Výsledkom sú ortofotografie, ktoré sú presne geometricky korektné a môžu sa priamo používať v mapách.

Georeferencovanie

Proces priradenia súradníc k fotografiám alebo 3D modelom, aby sa mohli začleniť do geografických informačných systémov (GIS) a iných kartografických nástrojov.

Aplikácie fotogrametrie v kartografii

Fotogrametria má široké využitie v rôznych oblastiach kartografie:

1. Topografické mapovanie: Fotogrametria je jednou z hlavných metód na vytváranie detailných topografických máp, ktoré zobrazujú terén, výškové body, vodné plochy, budovy a iné prvky krajiny.
2. Mestské mapovanie: V mestskom plánovaní sa fotogrametria využíva na tvorbu podrobných máp mestských oblastí, vrátane budov, ciest a infraštruktúry. Tieto mapy sa používajú na analýzu využitia územia, plánovanie výstavby a správu mestských oblastí.
3. Mapovanie katastrof: Po prírodných katastrofách, ako sú zemetrasenia, povodne alebo zosuvy pôdy, sa fotogrametria používa na rýchle mapovanie postihnutých oblastí, čo pomáha v záchranných operáciách a pri hodnotení škôd.
4. Archeologické mapovanie: Fotogrametria sa tiež využíva v archeológii na mapovanie a dokumentovanie historických lokalít, čo umožňuje zachytiť detailné 3D modely archeologických nálezísk. Pomôckou je najmä tzv. LIDAR.

Výhody fotogrametrie

Fotogrametria ponúka viacero výhod v porovnaní s tradičnými kartografickými metódami:

• Presnosť: Fotogrametrické metódy dokážu poskytnúť veľmi presné geografické údaje, najmä ak sú kombinované s modernými technológiami, ako sú GPS a drony.
• Efektivita: Použitie fotogrametrie umožňuje rýchle a efektívne mapovanie veľkých oblastí, čo je mimoriadne dôležité v situáciách, kde je potrebné rýchlo reagovať, napríklad pri prírodných katastrofách.
• Detailnosť: Fotogrametria umožňuje získať veľmi detailné a aktuálne informácie o krajine, čo je neoceniteľné pri plánovaní, výskume a riadení územia.

Fotogrametria predstavuje jednu z najdôležitejších technológií v modernej kartografii. Jej schopnosť vytvárať presné a detailné mapy na základe fotografických snímok ju robí neoceniteľnou v mnohých oblastiach, od urbanistického plánovania až po riadenie prírodných zdrojov. Vďaka neustálemu technologickému pokroku sa fotogrametria stáva čoraz dostupnejšou a presnejšou, čo umožňuje stále lepšie a efektívnejšie mapovanie sveta okolo nás.