Renesančné mapy medzi umením a poznaním
V období renesancie sa mapy stali viac než len pomôckou pre cestovateľov a obchodníkov. Predstavovali zdroj poznania, symbol vzdelanosti i dôležitý nástroj politickej a vojenskej orientácie. Medzi významných tvorcov a vydavateľov máp 16. storočia patril aj taliansky rytec a tlačiar Giovanni Andrea Vavassore, známy aj pod menom Guadagnino. Práve jeho meno sa spája s jedným z pozoruhodných zobrazení Uhorska, na ktorom nachádzame aj územie dnešného Slovenska.
Mapa sveta, G. A. Vavassore, 1540, drevorez, zdroj: Wikimedia Commons
Benátky – centrum renesančnej kartografie
V 16. storočí patrili Benátky medzi najvýznamnejšie európske centrá obchodu, umenia a kníhtlače. Práve tu vznikali a šírili sa mapy, ktoré prinášali nové poznatky o svete. Benátski tlačiari a rytci reagovali na rastúci záujem učencov, šľachty i obchodníkov o geografické poznanie a vytvárali diela, ktoré spájali presnosť s výtvarnou kvalitou.
Jedným z nich bol Giovanni Andrea Vavassore (cca 1495 – po 1572), rytec, vydavateľ a majiteľ tlačiarenskej dielne. Vo svojich dielach využíval techniku drevorezu a preslávil sa schopnosťou spájať umelecký cit s praktickým spracovaním geografických i historických tém.
Mapa Uhorska a územie dnešného Slovenska
Vavassore vydal v Benátkach roku 1553 mapu s názvom Nova Descriptio Totius Hungariae – Nový opis celého Uhorska. Išlo o významnú drevorezovú mapu založenú na staršej Lazarovej predlohe, ktorá patrila k najvýznamnejším kartografickým zobrazeniam strednej Európy 16. storočia.
Hoci samostatné Slovensko v tom období ešte neexistovalo, jeho dnešné územie tvorilo severnú a politicky mimoriadne dôležitú časť Uhorského kráľovstva. Práve preto je na mape zachytené pomerne podrobne.
Na mape možno rozpoznať viaceré významné mestá dnešného Slovenska. Objavuje sa Pressburg – dnešná Bratislava, ktorá sa po bitke pri Moháči roku 1526 stala korunovačným mestom uhorských panovníkov. Zakreslené sú aj Košice, Trnava či banské mestá stredného Slovenska, ktorých hospodársky význam súvisel s ťažbou zlata, striebra a medi. Dôležitú úlohu zohrávajú aj rieky Dunaj, Váh či Hron a horské pásma vytvárajúce prirodzené hranice krajiny.
Mapa tak nepredstavovala iba geografický obraz priestoru, ale aj vizuálnu správu o krajine, jej sídlach a strategických bodoch.
Mapa – Nový opis celého Uhorska, G. A. Vavassore, 1553, drevorez, zdroj: SMM
Horné Uhorsko ako strategický priestor
Vznik mapy súvisel s dramatickými udalosťami 16. storočia. Po osmanskom postupe do strednej Európy a rozdelení Uhorska získali severné oblasti krajiny mimoriadny význam. Územie dnešného Slovenska, označované ako Horné Uhorsko, sa stalo politickým, hospodárskym i obranným zázemím habsburskej monarchie.
Preto renesanční kartografi venovali tomuto priestoru zvýšenú pozornosť. Pevnosti, horské priechody a riečne toky neboli na mapách zakreslené náhodne. Predstavovali dôležité orientačné body využiteľné pri obrane krajiny a vojenskom plánovaní.
Vavassoreho mapa tak odráža nielen podobu krajiny, ale aj dobové obavy a politické priority strednej Európy.
Giovanni Andrea Vavassore – umelec, rytec a vydavateľ
Vavassore však nebol iba tvorcom máp. Patril medzi všestranných benátskych umelcov svojej doby. Vo svojej dielni vytváral drevorezy s náboženskou tematikou, pohľady na mestá, portréty i ilustrácie historických udalostí.
Preslávili ho najmä panoramatické veduty Benátok a ďalších miest, ktoré patrili medzi obľúbené zberateľské diela renesančnej Európy. Jeho tlače vynikali detailným spracovaním architektúry a živým zobrazením mestského života.
Zaujímavosťou je, že Vavassoreho dielňa fungovala nielen ako umelecké pracovisko, ale aj ako obchodné centrum, kde sa predávali grafiky a tlače určené širokému publiku. Vďaka tomu sa jeho diela šírili ďaleko za hranice Benátskej republiky.
Mapa – Konštantínopol, G. A. Vavassore, 1535, drevorez, zdroj: Wikimedia Commons
Ďalšie diela Giovanniho Andreu Vavassoreho
Popri mape Uhorska vytvoril Vavassore aj viaceré známe kartografické a grafické práce. K najznámejším patrili panoramatické pohľady na Benátky, námorné mapy a tlače zachytávajúce významné vojenské udalosti svojej doby.
Osobitnú pozornosť venoval aj zobrazovaniu Stredomoria, ktoré malo pre Benátky zásadný obchodný i strategický význam, ako aj Jadranského mora. Jeho diela spájali praktickú funkciu s výtvarnou kvalitou, čo bolo pre renesančné umenie typické.
Mapa – Jadranské more, G. A. Vavassore, 1541, drevorez, zdroj: Wikimedia Commons
Historický odkaz renesančnej mapy
Vavassoreho mapa Uhorska dnes predstavuje cenný historický dokument. Ukazuje, ako renesanční kartografi vnímali priestor dnešného Slovenska a aké miesto mu prisudzovali v politickom a hospodárskom živote vtedajšej Európy.
Zároveň ide o dôkaz, že mapy boli v minulosti oveľa viac než iba zobrazením krajiny. Spájali vedu, umenie i moc a pomáhali vytvárať predstavu o svete v období veľkých spoločenských zmien.
Aj po viac než štyroch storočiach nám Vavassoreho dielo umožňuje nazrieť do krajiny našich predkov a pochopiť, ako ju videli učenci a umelci renesančnej Európy.
Alexandra Damerdjioui