Historické mapy ukazujú Spiš tak, ako ho dnes nepoznáme. Sledujte vývoj miest, obchodných ciest, hraníc a krajiny pod Tatrami v pripravovanom Historickom atlase Stredného a Horného Spiša.
Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa, Spišský hrad či Tatry poznáme z dnešných máp veľmi dobre. Keď sa však na tento región pozrieme cez historické mapy, objaví sa pred nami úplne iná krajina. Cesty vedú inými smermi, sídla nesú názvy v rôznych jazykoch, hranice sa posúvajú a niektoré miesta, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, na starších mapách vôbec nenájdeme.
Práve historické mapy dokážu ukázať, ako sa Stredný a Horný Spiš počas stáročí menil. Zachytávajú nielen prírodné dominanty, ale aj mestá, dediny, hrady, obchodné cesty, vodné toky, hranice a spôsoby využívania krajiny.
Pavol Kray de Rokus, Mapa Spišskej stolice, rytina, 1723, Norimberg, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Spiš na križovatke obchodných ciest
Historický Spiš nebol izolovaným podhorským regiónom. Jeho poloha medzi severom a juhom strednej Európy mu dávala význam, ktorý ďaleko presahoval jeho geografické hranice. Cez horské priesmyky smerovali cesty do Poľska a ďalej na sever, zatiaľ čo na juh sa napájali na komunikačné trasy vedúce do ďalších častí Uhorského kráľovstva.
Po týchto cestách putovali kupci, remeselníci, pútnici aj vojenské oddiely. Obchodovalo sa so soľou, vínom, textilom a ďalším tovarom. Význam jednotlivých sídel preto úzko súvisel s ich polohou na cestnej sieti.
Jedným z významných centier bol Kežmarok, ktorý sa rozvíjal ako obchodné a remeselnícke mesto. Dôležité postavenie mala aj Stará Ľubovňa s hradom, ktorý súvisel s kontrolou priestoru pri severnej hranici Uhorského kráľovstva.
Takmer 360 rokov v poľskom zálohu
Osobitnou kapitolou dejín regiónu je Spišský záloh. Dňa 8. novembra 1412 dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému do zálohu za pôžičku 13 spišských miest:
Ľubicu, Matejovce, Poprad, Ruskinovce, Spišskú Belú, Spišskú Novú Ves, Spišskú Sobotu, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Stráže pod Tatrami, Tvarožnú, Veľkú a Vrbov.
Súčasťou zálohu boli aj Ľubovnianske a Podolínske hradné panstvo, ku ktorým patrili Stará Ľubovňa, Podolínec, Hniezdne a ďalšie sídla.
Záloh mal byť pôvodne dočasným riešením, no napokon trval takmer 360 rokov – až do roku 1772. Zálohované mestá pritom neprestali byť súčasťou Uhorského kráľovstva. Poľská strana získala práva spojené so zálohom a jeho správou. Významným správnym centrom sa stal hrad Ľubovňa.
Tento neobvyklý stav ovplyvnil vývoj severného Spiša a vytvoril priestor pre intenzívne kontakty medzi uhorským a poľským prostredím. Na historických mapách dnes môžeme sledovať, ako sa toto politické a správne usporiadanie premietalo do podoby regiónu.
F.F.K. Csáki, Mapa Spišskej prefektúry s 13 spišskými mestami (spišský záloh), rytina, cca 1/2 18. storočia, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Čo nám prezradia staré mapy?
Historická mapa nie je iba obrazom krajiny z minulosti. Je zároveň historickým prameňom, ktorý vypovedá o dobe svojho vzniku.
Na mapách Spiša môžeme sledovať, ktoré mestá a obce boli významné, kadiaľ viedli cesty, ako sa menili hranice alebo ktoré vodné toky a prírodné prvky kartografi považovali za dôležité. Pri porovnaní máp z rôznych období možno pozorovať aj postupnú premenu osídlenia a využívania krajiny.
Zaujímavou stopou sú historické názvy. Spiš bol po stáročia priestorom stretávania slovenského, nemeckého, rusínskeho, goralského a poľského jazykového a kultúrneho prostredia. Jedno sídlo preto mohlo mať v rôznych obdobiach a jazykoch viacero pomenovaní. Staré mapy nám túto jazykovú a kultúrnu rozmanitosť zachovávajú priamo vo svojom obraze.
Pri čítaní historickej mapy však treba myslieť aj na jej účel a spôsob vzniku. Nie každá mapa mala rovnakú presnosť a kartografi pracovali s údajmi dostupnými vo svojej dobe. Mapa preto nie je neutrálnou fotografiou minulosti, ale výsledkom konkrétnych meraní, znalostí, kartografických postupov a predstáv o priestore.
Demeter Görög, Mapa Spišskej stolice, kolorovaná medirytina, 1811, Budapešť, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Od Mikovíniho po Lipského
Historický Spiš sa objavuje v dielach viacerých významných kartografov. Medzi mená spojené s mapovaním územia Uhorského kráľovstva patria Samuel Mikovíni a Ján Lipský.
Ich mapy vznikali v období postupného zdokonaľovania kartografických a geodetických metód. Presnejšie merania umožňovali vytvárať podrobnejšie obrazy krajiny a mapy získavali stále väčší význam pri správe územia, plánovaní, vojenských aktivitách aj hospodárskom rozvoji.
Pri pohľade na historickú mapu preto nejde iba o to, čo na nej vidíme. Dôležité je aj to, prečo tam konkrétny údaj je, čo nám hovorí o svojej dobe a čo naopak na mape chýba.
Ján Lipský, Všeobecná mapa Uhorského kráľovstva, medirytina, 1806, zdroj: CBS spol,. s.r.o.
Historický atlas Spiša v slovenskom aj anglickom jazyku
Práve na takéto objavovanie krajiny je zameraný pripravovaný Historický atlas Stredného a Horného Spiša, ktorý vzniká vo vydavateľstve CBS v Kynceľovej pri Banskej Bystrici.
Publikácia predstaví územie dnešných okresov Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa prostredníctvom historických máp, rytín a ďalších kartografických diel. Mapové materiály dopĺňajú odborné, no čitateľsky prístupné texty, ktoré približujú vývoj miest a obcí, obchodných ciest, hraníc, vodných tokov aj využívania krajiny.
Atlas bude zároveň dvojjazyčný – v slovenskom a anglickom jazyku. Vďaka tomu môže historický obraz Spiša priblížiť nielen domácim čitateľom, ale aj zahraničným návštevníkom, turistom a všetkým, ktorí sa o región zaujímajú.
Publikácia tak prepája dve perspektívy: pohľad na Spiš, ktorý poznáme dnes, a pohľad na krajinu, akú ju zaznamenali kartografi pred stáročiami.
Spiš, ktorý sa dá čítať z mapy
Staré mapy nám neukazujú iba to, kde čo bolo. Ukazujú aj to, čo bolo v konkrétnom období dôležité.
Vďaka nim môžeme sledovať Spiš ako živú krajinu, ktorú formovali obchod, politika, hranice, prírodné podmienky aj každodenný život obyvateľov. Pri porovnaní historických máp s dnešnou podobou regiónu pritom často zistíme, že mnohé súčasné mestá, cesty a sídla majú oveľa starší príbeh, než sa na prvý pohľad zdá.
Historický atlas Stredného a Horného Spiša ponúkne možnosť tento príbeh sledovať priamo na mapách – od podtatranskej krajiny cez historické mestá až po cesty vedúce cez horské priesmyky smerom do Poľska.
Pre milovníkov histórie, kartografie a regiónu môže byť atlas zaujímavým sprievodcom. A pre každého, kto Spiš pozná zo súčasnosti, ponúka nový spôsob, ako sa naň pozrieť: cez mapy, ktoré zachytili jeho premeny počas stáročí.
Obálka pripravovaného Historického atlasu regiónov Stredný a Horný Spiš, zdroj: CBS spol, s.r.o.
Alexandra Damerdjioui