Historický vývoj mapovania Malachova do prvej polovice 18. storočia

27. 01. 2022Novinky

 

 Počiatky vo vývoji mapovania Uhorska sú späté s najstarším zachovaným mapovým zobrazením Slovenska na mape „Tabula Hungariae“, ktorej autorom bol kanonik talianskeho pôvodu Lazar Rosetti. Mapu zostavil v roku 1513 ale vydaná bola až po jeho smrti v roku 1528. Mapovanie a zbieranie podkladov mu trvalo viac ako 10 rokov. Jediný dodnes zachovaný exemplár (s rozmermi 55 X 78,5 cm) Rosettiho diela  známejšej pod názvom Lazarova mapa je jemne kolorovaný akvarelovými farbami. Stojaté vody sú okrové, ale brehy vôd sú lemované belaso. Stromy sú zelené a kopčeky sivé a tieňované sú tak, akoby boli osvetlené od východu. Sídliská sú temer všetky ružové a strechy budov červené. Mapa nesie latinský názov Tabula Hungariae ad quatuor latera per Lazarum quondam Thomae Strigonien. Cardin. Secretariu. virum expu. congesta. a Georgio Tanstetter Collimitio reuisa auctiorq. reddita. atque iamprimu. a Jo. Cuspiniano edita Serenissimo Hungariae et Bohemiae Regi Ferdinando principi et infanti Hispaniarum, Archiduci etc. sacra auspitio maiestatis suae, ob reip. Christiane usum, opera Petri Apiani de Leyssnigk Mathematici Ingolstadiani invulgata Anno Dni 1528.

Viac tu: https://www.malachovo.sk/news/historicky-vyvoj-mapovania-malachova-do-prvej-polovice-18-storocia/

 

Počiatky vo vývoji mapovania Uhorska sú späté s najstarším zachovaným mapovým zobrazením Slovenska na mape „Tabula Hungariae“, ktorej autorom bol kanonik talianskeho pôvodu Lazar Rosetti. Mapu zostavil v roku 1513 ale vydaná bola až po jeho smrti v roku 1528. Mapovanie a zbieranie podkladov mu trvalo viac ako 10 rokov.

Jediný dodnes zachovaný exemplár (s rozmermi 55 X 78,5 cm) Rosettiho diela známejšej pod názvom Lazarova mapa je jemne kolorovaný akvarelovými farbami. Stojaté vody sú okrové, ale brehy vôd sú lemované belaso. Stromy sú zelené a kopčeky sivé a tieňované sú tak, akoby boli osvetlené od východu. Sídliská sú temer všetky ružové a strechy budov červené.

Mapa nesie latinský názov Tabula Hungariae ad quatuor latera per Lazarum quondam Thomae Strigonien. Cardin. Secretariu. virum expu. congesta. a Georgio Tanstetter Collimitio reuisa auctiorq. reddita. atque iamprimu. a Jo. Cuspiniano edita Serenissimo Hungariae et Bohemiae Regi Ferdinando principi et infanti Hispaniarum, Archiduci etc. sacra auspitio maiestatis suae, ob reip. Christiane usum, opera Petri Apiani de Leyssnigk Mathematici Ingolstadiani invulgata Anno Dni 1528.

Obraz Uhorska je na Rosettiho mape pootočený viac ako o 45° doľava a z topografického hľadiska mapa zachytáva 260 slovenských miest, hradov a dedín, ktorých názvy sú zapísané väčšinou v slovenskom jazyku. Z okolia Malachova sú na mape zobrazené iba väčšie sídla a to neďaleká Radvaň a Banská Bystrica. Lazarova mapa napriek svojej chybe s pootočeným obrazom predstavovala na svoju dobu dokonalé dielo a v priebehu 16. storočia slúžila ako podklad mnohým ďalším mapám.

Žiadna z množstva máp od rôznych autorov v priebehu 16. a 17. storočia žiaľ nezobrazuje Malachov, keďže išlo prevažne o mapy väčších mierok. V roku 1682 bolo vydané mapové dielo cisárskeho inžiniera Joannesa Alexandra Reinera, ktoré je v danej dobe najpodrobnejším záznamom o vtedajšom osídlení v krajine. Je veľkou škodou, že Malachov na nej absentuje keďže niektoré okolité obce sú zaznamenané (Kremnička, Radvaň, Iliaš, Vlkanová, Badín, Jakub, Uľanka atď.).

Za dosiaľ najstaršie zobrazenie Malachova na mape môžeme považovať dielo Andreasa Organistu z roku 1703. Ide o mapu oblasti siedmych stredoslovenských banských miest (Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kremnica, Pukanec, Nová Baňa, Ľubietová, Banská Belá), ktoré medzi sebou založili zväz siahajúci až do 14. storočia.

Na mape bolonského rodáka L. F. Marsiliho, pri ktorej nevieme presne určiť kedy vyšla (uvádza sa vydavateľské rozmedzie rokov 1710-1750) je zaznamenaný Malachovský potok aj keď podľa geografickej polohy by malo ísť o vodný tok o úroveň nižšie vlievajúci sa do rieky Hron. Táto mapa nesúca názov Appendix ad mappam mineralographicam in qua neglecta accurata locorum distantia, Hungariae superioris fodinae magis distincté exhibentur, je bez mierky, bez zemepisnej siete a zaberá stredné a východné Slovensko. Je súčasťou tretieho zväzku máp venovaných nerastnému bohatstvu a znázorňuje výskyt dôležitých nerastných surovín ako aj baní v Uhorsku.

Významný pokrok v mapovej tvorbe priniesol kartograf slovenského pôvodu Samuel Mikovíni. Bol priekopníkom uhorskej vedeckej kartografie a vedeckej kartografickej literatúry, ktorý už na základe astronomických a trigonometrických meraní zostrojil mapy žúp a aplikoval nové znázorňovacie spôsoby. Samuel Mikovíni úzko spolupracoval s Matejom Belom na jeho životnom diele Notitia Hungariae, do ktorého vyhotovil podrobné mapy, rytiny i plány miest a hradov. V súvislosti s týmto dielom boli uverejnené tri práce Mikovíniho o kartografickej teórii. V diele Epistola (1732) predstavuje teóriu topografického mapovania, resp. zverejňuje výsledky svojich astronomických pozorovaní. V diele Monitio (1735) píše o určení poludníka Bratislavy a v diele Monitum II. (1737) uvádza niekoľko príkladov z dĺžkových meraní. V študijnej práci Epistola uverejňuje jeden zo základných spôsobov topografického mapovania, ktorým je triangulácia a znázorňuje ju na mape územia medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Toto mapové dielo uverejnené v roku 1732 pod názvom Vestigium Operationis Astronomico-Geometricae zobrazuje aj oblasť Malachova. Mapa triangulácie obsahuje geografické súradnice, bratislavský poludník a významné mestá zobrazuje červeným podčiarknutím.

Začiatkom roka 1730 začal Samuel Mikovíni s mapovaním dolnouhorských banských miest a komorských panstiev, ktoré si dal vyhotoviť hlavný komorský gróf barón Jozef Andrej Sternbach na vlastné náklady. Do polovice 40-tych rokov 18. storočia Mikovíni zameral viacero území v oblasti banských miest, medzi nimi aj okolie Banskej Bystrice. Mapa je farebne kolorovaná, vyšla v roku 1735 a je na nej zachytená aj obec Malachov.

K zameriavaniu Uhorska podľa jednotlivých žúp Mikovíni pristúpil v súvislosti s už spomínaným dielom Mateja Bela Notitia Hungariae. Na žiadosť Bela a Mikovíniho panovník Karol III. dňa 25. októbra 1731 nariadil mapovanie žúp Uhorska. V roku 1736 bol vydaný druhý diel Notitie s mapami Zvolenskej, Turčianskej a Liptovskej stolice. Mapa Zvolenskej stolice pod názvom Mappa Comitatus Zoliensis Methodo Astronomico Geometrica vyobrazuje v pravom dolnom rohu vedutu Banskej Bystrice, grafické merítka a v mapovom rámci geografické súradnice.

Mapová tvorba Samuela Mikovíniho predstavovala významný prelom v kvalite a obsahu uhorskej a teda aj slovenskej kartografie. Napriek tomu, že o niekoľko desaťročí neskôr bolo realizované I. vojenské mapovanie, ktoré zároveň prinieslo vyššiu kvalitatívnu úroveň, mapy Samuela Mikovíniho predstavovali základ, z ktorého vychádzali aj ďalší autori kartografických diel.

Tak napríklad v roku 1790 bola vydaná mapa (Generalkarte von Ungarn, Siebenbürgen, Sclavonien) Antona von Wenzelyho, ktorá vychádzala z predchádzajúcich astronomických meračských prác Maximiliána Hella, Jozefa Liesganiga, Ivana Ivanoviča Isleneva a samozrejme Samuela Mikovíniho. Na tejto mape je zakreslená aj obec Malachov, niektoré okolité obce ako Radvaň, Kráľová, Pršany, Rakytovce, Badín však absentujú.

Zdroj: https://www.malachovo.sk/news/historicky-vyvoj-mapovania-malachova-do-prvej-polovice-18-storocia/

Pin It on Pinterest

Share This