Ján Matej Korabinský (Johann Mathias Korabinszky) patril k najvýznamnejším vzdelancom konca 18. a začiatku 19. storočia v priestore dnešného Slovenska. Bol kartografom, pedagógom, lexikografom, redaktorom, novinárom i autorom praktických príručiek a štatistických diel. Svojím rozsahom záujmov a systematickou prácou sa zaradil medzi najuniverzálnejšie osobnosti osvietenstva v Uhorsku.
Veduta Banskej Bystrice na výreze mapy Zvolenskej stolice, J.M. Korabinský
Narodil sa 23. februára 1740 v Prešove do chudobnej, no kultúrne podnetnej rodiny učiteľa. Základy vzdelania získal doma a následne študoval v Prešove, v Bratislave a v nemeckom Rintelne. Štúdiá v Nemecku mu otvorili prístup k moderným vedeckým metódam, osvietenskému mysleniu a aktuálnym geografickým poznatkom.
Po návrate začal pôsobiť ako vychovávateľ v rodine významného bratislavského vydavateľa a kníhkupca J. M. Landerera. Neskôr sa stal redaktorom v jeho vydavateľstve, ktoré patrilo k najvýznamnejším vo vtedajšom Uhorsku. Redigoval aj dobové noviny Pressburger Zeitung, čím sa zaradil medzi aktívnych účastníkov verejného intelektuálneho života.
Geograficko-historický tovarový lexikón Uhorska, J. M. Korabinský
V 80. rokoch 18. storočia sa pokúsil založiť vlastné vydavateľstvo. Hoci podnik nebol dlhodobo úspešný, práve v tomto období vydal svoje najvýznamnejšie dielo – Geographische-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn (Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska, 1786). Išlo o rozsiahlu encyklopedickú prácu, ktorá systematicky spracovala geografické, historické a hospodárske údaje o Uhorsku. Korabinský je zároveň považovaný za autora prvého slovensko-nemeckého slovníka, čím prispel aj k rozvoju jazykovedy.
Atlas Regni Hungariae – prvé moderné mapy žúp
Vrcholom jeho kartografickej tvorby je séria máp uhorských žúp z roku 1804 – Atlas Regni Hungariae.
Tento atlas obsahoval 56, resp. 58 listov a predstavoval prvý systematický súbor moderných tlačených máp uhorských stolíc. Mapy boli vyhotovené ako medené rytiny s ručným kolorovaním – v typickom dobovom štýle. Vyznačovali sa vysokou mierou detailu: zobrazovali rieky, mestá, cesty, hranice žúp i susedné územia. Ich mierka (približne 1 : 360 000) bola na svoju dobu mimoriadne podrobná.
Každá mapa zobrazovala jednu župu a niesla číslo – zvyčajne umiestnené v pravom hornom rohu. Toto číslo určovalo poradie listu v atlase a neodrážalo geografickú polohu. Mapy boli vytlačené vo Viedni a v druhom vydaní v Bratislave a určené boli najmä pre vzdelancov, štátnu správu a šľachtu.
Atlas úzko nadväzoval na Korabinského lexikografickú a štatistickú činnosť. Mapy slúžili ako vizuálny doplnok k jeho geograficko-hospodárskym opisom jednotlivých regiónov.
Atlas Uhorského kráľovstva, J. M. Korabinský
Medzi starou a modernou kartografiou
Korabinského mapy predstavujú prechod medzi staršími regionálnymi mapami 17. a 18. storočia a neskoršími veľkými vojenskými mapovaniami, predovšetkým tzv. druhým vojenským mapovaním Habsburskej monarchie (1806 – 1869).
Jeho práca priniesla systematickosť, jednotnú koncepciu a dôraz na administratívne členenie krajiny. Práve preto sú dnes jeho mapy cenným historickým prameňom – zachytávajú štruktúru Uhorského kráľovstva na začiatku 19. storočia, krátko pred zásadnými politickými a spoločenskými zmenami.
Osvietenec a popularizátor poznania
Korabinský nebol iba kartografom. Bol typickým predstaviteľom osvietenstva – veril v silu vzdelania, systematického poznania a praktickej užitočnosti vedy. Snažil sa zhromažďovať údaje o hospodárstve, obchode, prírodných zdrojoch i obyvateľstve a sprístupňovať ich širšej verejnosti.
Zomrel 23. júna 1811 v Bratislave, kde prežil podstatnú časť svojho tvorivého života.
Legenda – Atlas Uhorského kráľovstva, J. M. Korabinský
Dnes je vnímaný ako jeden z priekopníkov modernej geografickej a kartografickej literatúry v priestore Slovenska a Uhorska. Jeho diela predstavujú významné svedectvo o podobe krajiny, správy a hospodárstve na prelome 18. a 19. storočia – a zároveň dôkaz, že aj z prostredia dnešného Slovenska vzišli osobnosti európskeho významu.
Príďte si pozrieť diela od Jána Mateja Korabinského do Slovenského múzea máp, ktoré sú súčasťou novootvorenej výstavyStaré mapy stolíc a žúp z územia Slovenska.
Alexandra Damerdjioui