Renesančný učenec európskeho formátu
Šestnáste storočie bolo obdobím veľkých objavov, rozvoja humanizmu i prudkého rozmachu kartografie. Mapy sa stávali nielen praktickou pomôckou cestovateľov či vojakov, ale aj symbolom vzdelanosti a vedeckého poznania. Medzi významných učencov tejto doby patril aj Ján Sambucus (Johannes Sambucus, 1531 – 1584) – trnavský rodák, humanista, lekár, historik, filológ, zberateľ kníh a cisársky historiograf.
Popri svojej vedeckej práci sa zapísal aj do dejín kartografie. Jeho mapa Uhorska z roku 1566 patrí medzi najvýznamnejšie kartografické diela 16. storočia a predstavuje jediné známe netalianske spracovanie slávnej Lazarovej mapy.
Ján Sambucus, portrét, zdroj: Wikipédia
Nová podoba Lazarovej mapy
Sambucova mapa nadväzuje na slávnu Lazarovu mapu Uhorska (Tabula Hungariae) z prvej polovice 16. storočia, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie kartografické diela svojej doby. Na rozdiel od talianskych vydaní vznikla priamo v stredoeurópskom prostredí a predstavuje jedinú známu netaliansku kópiu Lazarovej mapy.
Nešlo však o obyčajný prepis staršej predlohy. Sambucus do mapy zasiahol ako učenec i kartograf. Opravil viaceré geografické údaje, doplnil obsah mapy a na mapový rám pridal zemepisné súradnice, čím zvýšil jej praktickú hodnotu aj orientačnú presnosť. Na pravom okraji umiestnil register vybraných miest, ktorý uľahčoval vyhľadávanie jednotlivých lokalít.
Zaujímavosťou je, že v samotnom názve mapy sa spomína Tanstetterova mapa Uhorska (Ungariae Tanstetteriana descriptio…). V 16. storočí sa totiž za autora prvej mapy Uhorska často považoval Georg Tannstetter, ktorý zabezpečil jej vydanie vo Viedni v roku 1528. Dnes však vieme, že skutočným autorom kartografického obsahu bol Lazarus Rosetti (Lázár deák), preto je mapa známa ako Lazarova mapa Uhorska.
Mapa bola vytlačená technikou medirytiny, meria približne 52 × 64,5 cm a jej mierka je približne 1 : 820 000.
Sambucova mapa Uhorska, medirytina, Viedeň, 1566, zdroj: CBS spol., s.r.o.
Územie dnešného Slovenska na mape
Mapa zachytáva celé Uhorské kráľovstvo v období, keď jeho južné oblasti ovládala Osmanská ríša a sever krajiny získaval čoraz väčší politický i hospodársky význam.
Územie dnešného Slovenska patrí medzi najpodrobnejšie zobrazené časti mapy. Nájdeme na nej Pressburg (Bratislavu), Tyrnau (Trnavu), Kaschau (Košice), Neusohl (Banskú Bystricu), Schemnitz (Banskú Štiavnicu), Kremnitz (Kremnicu), ale aj množstvo ďalších miest, hradov a pevností.
Významné miesto zaujímajú aj rieky Dunaj, Váh, Hron či Tisa a horské pásma vytvárajúce prirodzenú kostru krajiny. Mapa tak poskytovala nielen obraz krajiny, ale aj dôležité informácie pre správu štátu, obchod i vojenské plánovanie.
Zaujímavosť: Kde sú na mape Tatry?
Jedným z najzaujímavejších detailov Sambucovej mapy je horské pásmo označené ako Bezkid s vrchom Mons Latroum – Hora zbojníkov.
Staršia odborná literatúra tento výrazný horský masív dlhý čas považovala za vôbec prvé kartografické zobrazenie Tatier. Podrobnejší výskum však ukázal, že ide o omyl. Hora zbojníkov sa totiž nachádza v pohorí Beskydy, nie vo Vysokých Tatrách.
Táto zaujímavá interpretácia pripomína, že historické mapy nie sú iba obrazom krajiny, ale aj svedectvom o tom, ako sa v priebehu storočí vyvíjalo poznanie geografie a ako sa menili názory ich bádateľov.
Sambucova mapa Uhorska, výrez – Mons Latroum Bezkid, medirytina, Viedeň, 1566, zdroj: CBS spol., s.r.o.
Uhorsko v období veľkých zmien
Sambucova mapa vznikla v čase, keď bolo Uhorsko rozdelené medzi Habsburgovcov, Osmanskú ríšu a Sedmohradské kniežatstvo. Severné oblasti krajiny – dnešné Slovensko – predstavovali hospodárske aj politické centrum kráľovstva.
Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských panovníkov, banské mestá patrili k najvýznamnejším producentom drahých kovov v Európe a pohraničné pevnosti tvorili obranný systém proti osmanskej expanzii. Presné mapy preto nadobúdali čoraz väčší význam.
Ján Sambucus – humanista, lekár a zberateľ
Ján Sambucus sa narodil roku 1531 v Trnave. Študoval vo Viedni, Lipsku, Wittenbergu, Štrasburgu, Paríži i Padove, kde získal lekárske vzdelanie. Ovládal viacero jazykov a patril medzi najvýznamnejších stredoeurópskych humanistov.
Pôsobil ako osobný lekár cisára Maximiliána II. a neskôr aj Rudolfa II., zároveň zastával funkciu cisárskeho historiografa. Preslávil sa rozsiahlym zberom rukopisov, mincí a historických pamiatok. Jeho knižnica patrila medzi najväčšie súkromné humanistické zbierky svojej doby.
Ján Sambucus, Emblemata, Antverpy 1566, zdroj: via Libri
Mapa, ktorá sa dostala do prvého moderného atlasu sveta
Význam Sambucovej mapy ďaleko presiahol hranice Uhorska. Jej kvalitu ocenil aj flámsky kartograf Abraham Ortelius, ktorý ju zaradil do svojho slávneho atlasu Theatrum Orbis Terrarum – diela považovaného za prvý moderný atlas sveta.
Vďaka tomu sa obraz Uhorska rozšíril medzi učencov, cestovateľov i zberateľov po celej Európe. Sambucova mapa sa na dlhé desaťročia stala jedným z najznámejších kartografických zobrazení krajiny a významne ovplyvnila ďalší vývoj kartografie.
Abraham Ortelius, Theatrum Orbis Terrarum, titulná strana, ručne kolorovaná medirytina, Antverpy, 1570, zdroj: Library of Congress
Historický odkaz Sambucovej mapy
Sambucova mapa predstavuje jedinečné spojenie humanistickej vzdelanosti a renesančnej kartografie. Hoci vychádzala zo staršej Lazarovej predlohy, jej autor ju obohatil o nové prvky, opravy a praktické pomôcky, ktoré zvyšovali jej hodnotu.
Dnes je cenným historickým dokumentom zachytávajúcim podobu Uhorského kráľovstva v období veľkých politických zmien. Zároveň pripomína osobnosť trnavského rodáka, ktorého dielo sa zaradilo medzi najvýznamnejšie kartografické práce svojej doby a prostredníctvom prvého moderného atlasu sveta prinieslo obraz našej krajiny čitateľom naprieč Európou.
Alexandra Damerdjioui