Významné jaskyne Slovenska sú vytvorené v Nízkych Tatrách, kde sa nachádza aj Samova diera, v Jánskej doline. Z nekrasového, krytalického jadra Nízkych Tatrie pritekajú vodné toky, ktoré sa zarezávajú do druhohorných vápencov a vytvárajú povrchové a podzemné krasové javy. Jánskej doline dominuje silný výver vôd Hlbokô, ktorý má ročný prietok od 548 do 2000 litrov za s.a podstatná časť týchto vôd pochádza z ponorných alochtónnych tokov.
K 31. máju 2022 je v Jánskej doline evidovaných 301 jaskýň a priepastí s dĺžkou preskúmaných a zdokumentovaných priestorov 44,91 kilometra. Podstatná časť podzemných priestorov je aj napriek úsiliu stoviek jaskyniarov doteraz neznáma.
HISTÓRIA
Roku 2020 sa podarilo objaviť v Samovej diere nové priestory, ktoré posnuli stupeň poznania jaskýň v Jánskej doline. Čo tomu predchádzalo?
Niekedy v marci roku 1989 sa vracal jaskyniar a poľovník Dušan Jančovič z hľadania jeleních zhodov v okolí horárne Predbystrá na hranici vápencov a kryštalických hornín. Sprevádzal ho poľovnícky pes Samo, ktorý sa už v pokročilej hodine na hranici viditeľnosti stratil. Po chvíili sa objavil a chrbát mal mokrý od bieleho plastického sintra. Bolo jasné, že sa obtieral o strop jaskyne. Následne sa našla neznáma jaskyňa s dĺžkou 16 metrov, kde bol medvedí brloh.
Lokalita sa nachádza v nadmorskej výške 934 metrov. Má riečny pôvod, ale nebolo tu miesto, kde by sa dalo logicky hľadať pokračovanie.
V jaskyni sme neregistrovali ani prievan, ktorý by svedčil o jej ďalšom pokračovaní. V novembri roku 2000 ju zdokumentoval a preskúmal pracovník Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Potom lokalita na niekoľko rokov upadla do zabudnutia.
S jaskyňou Samova diera súvisí neďaleký previs Viecha, ktorý v roku 1997 zdokumentovali M. Hurtaj, J. Miloš a P. Holúbek. Je to lokalita, ktorá leží nad Samovou dierou v nadmorskej výške 954 metrov. V minulosti bola osídlená, pravdepodobne ju využívali pastieri a lesní robotníci. V jej zadnej časti sa v zime našiel srieň, ktorý svedčí o ďalšom pokračovaní. So zámerom postúpiť do nových priestorov sa tu sondovalo. Pri tom sa našli kosti drobných pleistocénnych zvierat. Zoológ J. Obuch, ktorý nálezy určoval, sa domieva, že môže ísť o potravu paleolitického človeka. Kopanie v previse sme preto zastavili a čakáme na archeologický prieskum.
OBJAVY
V auguste 2020 našli speleológovia na stenách jaskyne v bielom sintri stopy pazúrov od medveďa. Ich analýzou usúdili, že malé medvieďa sa skotúľalo do neznámych priestorov a jeho mama v snahe sa k nemu dostať v zúrivosti škriabala steny. V októbri 2020 skupina jaskyniarov po odvalení väčšieho balvana skutočne našla sienku s rozmermi 10×5 metrov, kde sa medvieďa mohlo skotúľať. Dĺžka jaskyne po zameraní dosiahla 52 metrov. Taktiež sa podarilo objaviť ďalších asi 200 metrov nových priestorov. Ide o vysoké meandre s množstvom žulových okruhliakov, čiže evidentne ide o riečnu jaskyňu vytvorenú ponornými tokmi prameniacimi v žulovej časti Nízkych Tatier.
V hlavnom smere sa jaskyňa končila masívnou sintrovou prekážkou s objemom desiatky metrov kubických. Dôkladným prieskumom a prelezením všetkých úžin nad touto bariérou našli malý otvor, cez ktorý bolo vidno ďalej. Jeden z jaskyniarov sa cez úžinu dostal a ďalej nasledovalo voľné pokračovanie s 12 metrov hlbokou priepasťou. V nasledujúcej akcii sa prieskum skončil v nepríjemných úžinách a hlinenom sifóne, ktorý vyzerá na dlhé kopanie. V mimoriadne suchom zimnom období na prelome rokov 2021-2022 sa v priestore jaskyne objavil prievan, čiže je jasný smer ďalších výskumov. Na prieskume a dokumentácii Savoej diery sa od roku 2020 podieľalo 13 skupín a klubov SSS.
Jaskyňu SAMOVA DIERA môžete vidieť aj v originálnej verzii na výstave v našej expozícii.
