Čo všetko môže prezradiť mapa, ktorá je zároveň obrazom miest, ľudí a ich oblečenia? Speedova mapa Uhorska z roku 1626 patrí k dielam, pri ktorých sa oplatí na chvíľu prestať vnímať mapu iba ako zdroj geografických informácií. Jej stred síce vypĺňa Uhorsko s množstvom miest, riek, pohorí a sídel, no po okrajoch sa odohráva ďalší príbeh. Nájdeme tu mestské veduty, habsburský erb a osem postáv v dobovom odeve.
John Speed, Mapa Uhorska, kolorovaná medirytina, Londýn, 1626, zdroj: SMM
Mapa s názvom The Mape of Hungari newly augmented by Iohn Speede Ano Dom: 1626 vznikla v Londýne ako kolorovaná medirytina. Jej autorom bol anglický historik a kartograf John Speed (1551/52 – 1629). Samotnú medirytinu zhotovil Abraham Goos, významný amsterdamský rytec. Jeho meno je priamo na mape (naspodku v strede) uvedené latinským nápisom Sculptum apud Abrahamum Goos.
John Speed, Mapa Uhorska – výrez (názov, autor, rok vydania + ženský dobový odev sedliačky) kolorovaná medirytina, Londýn 1626, zdroj: SMM
Speed pritom nebol kartografom, ktorý by Uhorsko osobne premeral. Jeho mapa vychádzala zo starších kartografických prameňov. Odborná analýza ukazuje, že pri zobrazení Uhorska sa výrazne opieral o mapu Gerarda Mercatora. Speed ju doplnil a upravil pre svoje atlasové dielo. Dokonca zachoval aj niektoré chyby prevzatej predlohy – napríklad nesprávne zakreslenie polohy polostrova Tihany v Balatone.
Salomom Savery, potrét John Speed, rytina, 1594 – 1665 alebo neskôr, zdroj: NGA – verejná doména
A práve tu sa ukazuje jedna z vlastností historických máp, ktorá je pre nás dnes mimoriadne zaujímavá: mapa nemusí byť úplne novým meraním krajiny. Môže byť aj výsledkom výberu, preberania a úprav starších geografických poznatkov.
Uhorsko v strede, jeho obyvatelia po stranách
Speedova mapa je príkladom tzv. figurálnej mapy, pri ktorej kartografické zobrazenie dopĺňajú ľudské postavy a pohľady na mestá. Tento spôsob výzdoby bol v európskej kartografii 17. storočia veľmi obľúbený.
John Speed, Mapa Uhorska – výrez (veduta Bratislava, mužský dobový odev), kolorovaná medirytina, Londýn 1626, zdroj: SMM
Po ľavej a pravej strane mapy vidíme osem postáv. Predstavujú rôzne spoločenské vrstvy – senátora, jeho manželku, príslušníkov vyššej spoločenskej vrstvy, mešťanov a vidiecke obyvateľstvo. Ich odevy mali čitateľovi priblížiť obyvateľov krajiny, ktorú možno nikdy osobne nenavštívil. Mapa sa tak stáva nielen obrazom územia, ale aj dobovou predstavou o jeho obyvateľoch.
Rovnako pôsobivý je horný okraj mapy. Nachádzajú sa na ňom štyri veduty miest: Presburch, dnešná Bratislava, Ofen, teda Budín, Comorra, dnešné Komárno, a Raab, dnešný Győr. Medzi nimi je umiestnený habsburský dvojhlavý orol s uhorským erbom.
John Speed, Mapa Uhorska – výrez (veduty Budapešť a Komárno, v strede erb), kolorovaná medirytina, Londýn 1626, zdroj: SMM
Tieto veduty pritom nevznikli náhodne. Odborná literatúra ukazuje, že Speed pri ich zostavovaní využil staršie mestské pohľady, ktoré poznáme napríklad z monumentálneho diela Civitates Orbis Terrarum Georga Brauna a Fransa Hogenberga. Aj mestské obrazy teda majú vlastný kartografický „rodokmeň“.
Mapa ako obraz svojej doby
Na Speedovej mape je zaujímavé práve to, že spája niekoľko rôznych spôsobov, ako možno krajinu predstaviť. V jej strede je geografický priestor – rieky, jazerá, pohoria, mestá a sídla. Na okrajoch však pribúdajú ľudia, mestské scenérie, erb a ďalšie obrazové prvky. Čitateľ tak nedostáva iba informáciu o tom, kde sa Uhorsko nachádza, ale aj predstavu o tom, ako vyzerá a kto v ňom žije.
Pozorný divák si môže všimnúť aj množstvo detailov, ktoré dnes pôsobia nezvyčajne. Názvy miest a regiónov sú zapísané v dobových podobách, pri vzdialenostiach sa používa mierka v uhorských míľach (The common Hungarian miles) a reliéf krajiny je znázornený kreslenými kopcami, tzv. kopčekovou resp. kopčekovacou metódou. Historická mapa tak používa jazyk, symboly a predstavy vlastnej doby.
John Speed, Mapa Uhorska – výrez (mierka, mužský dobový odev sedliaka), kolorovaná medirytina, Londýn 1626, zdroj: SMM
Zaujímavú nepresnosť nájdeme aj pri zobrazení riečnej siete. Rieka Hron – Gran fl., vyteká z jazera s názvom Holic lacus. Takéto jazero však v skutočnosti v tejto oblasti neexistuje. Hron pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou a jeho tok nemá pôvod v jazere.
John Speed, Mapa Uhorska – výrez (Hron vytekajúci z jazera Holič) , kolorovaná medirytina, Londýn 1626, zdroj: SMM
Holic lacus je pritom pozoruhodný príklad toho, ako sa nesprávny geografický údaj mohol v historickej kartografii prenášať z jednej mapy na ďalšiu. Podobné jazero sa objavuje aj na neskorších mapách Uhorska. Historické mapy preto niekedy zachovávajú nielen poznatky o krajine, ale aj staršie omyly a nepresnosti.
Ďalším zaujímavým príkladom je aj Balaton. Tu Speed pri tvorbe mapy vychádzal zo starších kartografických prameňov, predovšetkým z Mercatorovej mapy Uhorska z roku 1585. Spolu s užitočnými geografickými informáciami tak prebral aj niektoré nepresnosti staršej predlohy. A jednou z nich je nesprávne zobrazená poloha polostrova Tihany.
Aj takéto chyby sú dnes pre historika kartografie i bežného pozorovateľa mimoriadne cenné – umožňujú sledovať, ako kartografi získavali, preberali a ďalej šírili geografické informácie.
A práve preto má Speedova mapa hodnotu aj vtedy, keď ju nečítame ako dokonale presný obraz krajiny. Je svedectvom o tom, aké informácie boli v 17. storočí dostupné, ako sa šírili a akým spôsobom ich kartografi sprostredkovávali svojim čitateľom.
John Speed teda nevytvoril iba mapu Uhorska. Spolu s rytcom Abrahamom Goosom vytvoril obraz krajiny, v ktorom sa stretávajú geografia, história, politika aj dobová predstava o spoločnosti. A práve vďaka tomu nám táto viac než štyristo rokov stará mapa môže rozprávať príbeh nielen o Uhorsku, ale aj o svete, v ktorom vznikla.
John Speed, Mapa Uhorska – výrez (rytec Abraham Goos), kolorovaná medirytina, Londýn 1626, zdroj: SMM
Alexandra Damerdjioui