Kartografia na Slovensku po vzniku ČSR

15. 01. 2021Novinky, Príbeh kartografie na Slovensku

Krátko po vzniku samostatného Československa bolo v roku 1918 rozkazom vrchného veliteľstva československej brannej moci založené oddelenie armády pre vojenské zemepisné záležitosti. V roku 1919 sa zreorganizoval na Československý vojenský zemepisný ústav (neskôr premenovaný na Vojenský zemepisný ústav – VZÚ). Sídlil v Prahe.

V roku 1933 prerazili do Európy nacisti a hrozil ozbrojený konflikt. Ohrozenie republiky prinútilo vedenie krajiny a armády konať, čo sa prejavilo vo vojenskej topografii a kartografii.

 

 

VZÚ musel začať výsledky svojej práce a mapové podklady utajovať. Keďže hrozilo Prahe reálne nebezpečenstvo, vedenie armády rozhodlo o postavení záložného objektu VZÚ. Niekoľko kilometrov severne od Banskej Bystrice, v Harmanci.

Harmanec bol dobrým miestom z viacerých dôvodov. Fungovala tam továreň na výrobu papiera, k dispozícii bol dostatok energie aj vody a úzke hlboké údolie predstavovalo terén, v ktorom bolo letecké napadnutie náročné.

V roku 1937 sa neďaleko papierne na druhej strane hlavnej cesty začala stavať budova, ktorá mala znamenať poistku pretrvania československej vojenskej topografie a kartografie. Mal byť aj rezervnou polygrafickou kapacitou pre širšie štátne potreby. Tlačiť sa tam mali nielen mapy, ale v prípade potreby aj ceniny a dokumenty.

Všetko sa zmenilo po prijatí Mníchovskej dohody. Vojenskú zemepisnú službu prinútil mníchovský diktát k demobilizácii, podobne ako celú vtedajšiu armádu krajiny.

Československo bolo rozdelené a VZÚ musel odovzdať meračský elaborát, kartografické podklady a hotové mapy nášho územia Slovenskému štátu.

Pin It on Pinterest

Share This