Kartografia, čiže veda o tvorbe máp, patrí medzi najstaršie disciplíny ľudského poznania. Už v staroveku sa ľudia snažili zachytiť priestor okolo seba. Najskôr len symbolicky, no neskôr čoraz presnejšie. Hoci ich predstavy o svete boli často nepresné, či ovplyvnené rôznymi mýtmi, položili základ modernej geografie.
Prvé mapy sveta – Mezopotámia a Egypt
Jedna z najstarších máp pochádza z Mezopotámie – Babylonská mapa sveta (okolo 600 p.n.l.). Bola vyrytá do hlinenej tabuľky. Zobrazuje Babylon ako stred sveta, obklopený vodou a mýtickými ostrovmi. Jej význam bol skôr náboženský. Na druhej strane, v starovekom Egypte, mali mapy hlavne praktický význam. Využívali sa najmä pri poľnohospodárstve, výstavbe zavlažovacích systémov, ciest a pyramíd. Známa je Mapa z Wádí Hammamátu, ktorá znázorňuje ťažbu kameňa a pohyb karaván cez púšť.
Grécka vedecká kartografia
Prelom v kartografii priniesli starí Gréci, ktorí spojili filozofiu, matematiku a astronómiu. Anaximandros z Milétu (6. storočie p.n.l.) vytvoril prvú známu mapu sveta a predstavil Zem ako valec. Hekataios z Milétu (5. st. p.n.l.) rozdelil svet na Európu, Áziu a Líbyu (Afriku) a obklopil ho oceánom. Najväčší pokrok však dosiahol Erathostenes z Kyrény (3. st. p.n.l.), ktorý pôsobil ako riaditeľ Alexandrijskej knižnice. S prekvapivou presnosťou vypočítal obvod Zeme a zaviedol súradnice, čiže šírku a dĺžku. Na neho nadviazal Hipparchos, ktorý ako prvý použil projekciu, čiže spôsob ako preniesť guľatý povrch Zeme na rovinu.
Ptolemaios – génius antickej kartografie
Vrcholom kartografie antiky bol Claudius Ptolemaios (2.st. n.l.), autor slávneho diela Geografia. Toto bolo rozdelené do 8 zväzkov a obsahovalo vedomosti o svete a mapy zostavené podľa presných súradníc. Aj keď jeho dielo obsahovalo mnoho nepresností, stalo sa štandardom na dlhých 1300 rokov.
Kartografia v Ríme
Rímska kartografia bola veľmi praktická. Rimania mapy využívali pri výstavbe ciest, vojenských ťaženiach a správe impéria. Tabula Peutingeriana (slávna rímska mapa) je vlastne dlhý zvitok zobrazujúci cestnú sieť ríše, akýsi “antický Google Maps”.
Kartografia v staroveku prešla obrovským vývojom – od symbolického zobrazenia sveta až po vedecky podložené mapy. Antickí kartografi zmenili chápanie priestoru a položili základy pre navigáciu, zemepis a modernú geografiu. Ich diela nás učia, že cesta k poznaniu sa začína pozorovaním, premýšľaním a mapovaním.