V prvej polovici 19. storočia sa Habsburská monarchia rozhodla nadviazať na prvé vojenské mapovanie a vytvoriť ešte presnejšie mapy svojho územia. Kartografia sa totiž medzitým výrazne posunula dopredu a armáda potrebovala spoľahlivejšie podklady pre plánovanie aj správu krajiny. Tak vzniklo Druhé vojenské mapovanie, nazývané aj františkovo, keďže ho nariadil cisár František I. (známy aj ako František II. v rámci Svätej ríše rímskej), ktoré prebiehalo približne v rokoch 1806 – 1869 a zahŕňalo aj územie dnešného Slovenska.
František II. (I.) Habsburský, Zdroj: Wikipédia
Na rozdiel od prvého mapovania sa už nové mapy opierali o trigonometrickú sieť, teda systém presne zameraných bodov v krajine. Vďaka tomu boli výrazne presnejšie a jednotnejšie. Druhé vojenské mapovanie sa preto považuje za jeden z najväčších kartografických projektov 19. storočia v strednej Európe.
Zaujímavým faktom je, že ako podklad sa použila Všeobecná mapa Uhorského kráľovstva od slovenského kartografa Jána Lipského.
Mapovanie prebiehalo postupne v jednotlivých častiach monarchie. Územie dnešného Slovenska sa zameriavalo najmä v období 30. až 50. rokov 19. storočia, teda v čase, keď sa krajina postupne menila pod vplyvom modernizácie a začínajúcej industrializácie.
Presnejšie merania a modernejšie metódy
Najväčšou zmenou oproti prvému vojenskému mapovaniu bolo využitie trigonometrického merania. Geodeti najskôr vytvorili sieť základných bodov – často na kopcoch, vežiach kostolov alebo špeciálne postavených triangulačných vežiach. Medzi týmito bodmi merali presné uhly pomocou geodetických prístrojov.
Model trigonometrickej veže, zdroj: Oldbookart
Tak vznikla kostra celej mapy, na ktorú sa následne dopĺňali detaily krajiny priamo v teréne.
Samotné mapy sa kreslili opäť približne v mierke 1 : 28 800, ktorá umožňovala zachytiť množstvo detailov. Kartografi zaznamenávali nielen sídla a cesty, ale aj lesy, lúky, vinice, vodné toky či reliéf krajiny.
Vďaka presnejším meraniam boli mapy druhého vojenského mapovania podstatne spoľahlivejšie než tie z 18. storočia. Pre mnohé regióny predstavovali najpresnejší kartografický obraz krajiny až do konca 19. storočia.
Slovensko na mapách 19. storočia
Mapy druhého vojenského mapovania zachytávajú územie dnešného Slovenska v období, keď sa krajina začínala meniť.
Na mapách možno vidieť stále veľmi hustú sieť malých obcí, lazov a samôt, najmä v horských oblastiach stredného a severného Slovenska. Mnohé z nich existujú dodnes, iné postupne zanikli alebo sa zlúčili s väčšími sídlami.
Historické cesty a osídlenie severného Slovenska, II. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Veľmi podrobne sú zaznamenané aj poľnohospodárske plochy. Mapy rozlišujú polia, lúky, pasienky, vinice či ovocné sady, čo dnes historikom umožňuje sledovať, ako sa využívala krajina pred viac než 150 rokmi.
Zaujímavé je aj zachytenie prvých železníc, ktoré sa v monarchii začali stavať v polovici 19. storočia. Na niektorých mapových listoch možno vidieť nové železničné trate, ktoré postupne menili dopravu aj hospodárstvo regiónov.
Rovnako detailne sú zakreslené rieky a potoky, pričom mnohé z nich si ešte zachovávali prirodzený tok s meandrami a rozsiahlymi záplavovými územiami.
Konkrétne príklady zo Slovenska
Jedným z najzaujímavejších miest na mapách druhého vojenského mapovania je banské mesto Banská Štiavnica. Mapy veľmi detailne zachytávajú celý systém tajchov (umelých vodných nádrží), ktoré slúžili na pohon banských zariadení. Viditeľná je aj hustá sieť banských ciest, štôlní a osád roztrúsených v okolí mesta.
Zaujímavý pohľad ponúkajú aj mapy doliny rieky Hron v okolí mesta Zvolen. Rieka tu ešte nemala dnešný regulovaný tok a na mapách možno vidieť jej prirodzené zákruty, ramená aj rozsiahle lužné lúky.
Prirodzený tok rieky Hron v okolí Zvolena na mape z II. vojenského mapovania, zdroj: Mapire
Na severe Slovenska mapy zachytávajú napríklad historickú podobu mesta Žilina, ktoré bolo už v 19. storočí významnou križovatkou obchodných ciest. Viditeľné sú staré cestné spojenia smerujúce na Kysuce, Oravu, či do Sliezska.
V horských oblastiach, napríklad v pohorí Nízke Tatry, mapy veľmi dobre ukazujú roztrúsené osídlenie – laznícke usadlosti, horské pasienky a salaše. Práve tieto detaily sú dnes dôležitým zdrojom informácií o historickom využívaní krajiny.
Mapy, ktoré slúžili armáde aj civilnej správe
Hoci druhé vojenské mapovanie vzniklo predovšetkým pre potreby armády, jeho význam bol oveľa širší.
Mapy využívala aj štátna správa, napríklad pri plánovaní ciest, regulácií riek či hospodárskeho rozvoja krajiny. Postupne sa stali dôležitým nástrojom aj pre vedcov, geografov a inžinierov.
Podobne ako pri prvom vojenskom mapovaní boli aj tieto mapy dlho považované za strategický materiál, takže neboli bežne dostupné verejnosti. Ich širšie sprístupnenie prišlo až neskôr.
Cenný obraz krajiny pred veľkými zmenami
Druhé vojenské mapovanie dnes patrí medzi najdôležitejšie historické kartografické zdroje pre poznanie krajiny v 19. storočí.
Legenda, II. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Pre Slovensko sú tieto mapy mimoriadne cenné, pretože zachytávajú krajinu v období tesne pred veľkými zásahmi moderného hospodárstva – pred rozsiahlymi reguláciami riek, rozvojom železníc či industrializáciou.
Vďaka nim môžeme dnes sledovať, ako vyzerali historické sídla, staré cestné spojenia alebo pôvodná štruktúra krajiny. Mapy druhého vojenského mapovania tak predstavujú jedinečné okno do minulosti a pomáhajú lepšie pochopiť vývoj slovenskej krajiny v priebehu posledných dvoch storočí.
Kópiu Všeobecnej mapy Uhorského kráľovstva od Jána Lipského nájdete v Slovenskom múzeu máp, ako súčasť výstavy Staré mapy stolíc a žúp z územia Slovenska.
Všeobecná mapa Uhorského kráľovstva, Ján Lipský, zdroj: Slovenské múzeum máp
Alexandra Damerdjioui