V druhej polovici 18. storočia sa Habsburská monarchia rozhodla vytvoriť presné mapy svojho rozsiahleho územia. Dôvod bol predovšetkým vojenský – armáda potrebovala spoľahlivý prehľad o krajine, cestách, riekach či sídlach, aby sa vedela rýchlo presúvať a efektívne plánovať obranu. Tak vzniklo Prvé vojenské mapovanie Habsburskej monarchie, ktoré prebiehalo približne v rokoch 1763 – 1787 a zásadne ovplyvnilo poznanie krajiny aj na území dnešného Slovenska.
Mapovanie sa začalo krátko po skončení Sedemročnej vojny, keď si panovníčka Mária Terézia uvedomila, že monarchia nemá dostatočne presné mapy svojho územia. Kartografi a vojenskí dôstojníci preto dostali úlohu zamerať krajinu priamo v teréne. Výsledkom bola rozsiahla mapová séria, ktorá po prvýkrát detailne zachytila celé územie monarchie vrátane hornouhorských stolíc, teda dnešného Slovenska.
Cisárovná Mária Terézia, zdroj: Wikipédia
Ako mapovanie prebiehalo
Na rozdiel od neskorších mapovaní nebolo prvé vojenské mapovanie založené na jednotnej trigonometrickej sieti. Kartografi pracovali priamo v teréne a využívali vizuálne merania, odhady vzdialeností či jednoduché prístroje. Mapy sa kreslili v mierke približne 1 : 28 800, čo umožňovalo zachytiť množstvo detailov krajiny.
Hoci nám sa dnes môže číslo 28 800 javiť ako “nepraktické”, pre vtedajších kartografov bolo ideálne. Používali totiž palce (cóly) a siahy. 1 palec na mape = 400 siah v teréne. Keďže 1 siaha má 72 palcov, tak výpočet bol 400 x 72 = 28 800. V súčasnosti teda 1 cm na takejto mape predstavuje 288 m v skutočnosti.
Legenda s použitými značkami, farbami a mierkou z územia Sedmohradska, I. vojenské mapovanie, zdroj: Gesher Galicia
Mapovanie často vykonávali vojenskí dôstojníci počas služobných ciest a presunov jednotiek. Zaznamenávali pritom všetko, čo mohlo byť pre armádu dôležité – kvalitu ciest, mosty, brody, priechodnosť lesov či močaristé oblasti.
Ako vyzeralo územie Slovenska na týchto mapách
Mapy z prvého vojenského mapovania ponúkajú jedinečný pohľad na krajinu dnešného Slovenska v 18. storočí. Zachytávajú stovky obcí, menších osád, lazov a samôt, z ktorých mnohé dnes už neexistujú alebo sa postupne zlúčili s väčšími sídlami.
Zaniknutá osada Turie Pole, okres Zvolen, I. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Veľmi detailne sú zakreslené aj rieky a mokrade. Napríklad veľké rieky ako Váh, Hron či Morava majú na mapách prirodzene meandrujúci tok s množstvom ramien a záplavových území. Až regulácie v 19. a 20. storočí ich podobu výrazne zmenili.
Meandrujúci Váh, I. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Mapy zároveň ukazujú hustú sieť historických ciest, ktoré spájali banské mestá stredného Slovenska s obchodnými centrami v Uhorsku aj v Poľsku. V horských oblastiach možno vidieť staré obchodné trasy vedúce cez karpatské priesmyky.
Zaujímavosti, o ktorých vie len málokto
Jednou z najzaujímavejších zvláštností prvého vojenského mapovania je fakt, že mapy boli dlho prísne tajné. Keďže vznikli pre potreby armády, považovali sa za strategický dokument monarchie. Verejnosť k nim nemala prístup a používali ich výlučne vojenské úrady.
Ďalšou menej známou zaujímavosťou je, že kartografi na mapách často dopĺňali krátke textové poznámky o krajine. V takzvaných vojenských opisoch opisovali napríklad kvalitu ciest, možnosti zásobovania vojsk, ale aj charakter miestneho obyvateľstva či hospodárstva. Pri niektorých slovenských regiónoch sa napríklad uvádzalo, kde sa nachádzajú dobré pasienky, kde je krajina príliš močaristá pre presun vojska alebo kde sa nachádzajú husté lesy vhodné na úkryt.
Tieto poznámky dnes poskytujú historikom veľmi živý obraz o tom, ako vyzerala krajina a život v nej pred viac ako 250 rokmi.
Moderný prepis legendy, I. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Mapy, ktoré rozprávajú príbeh krajiny
Hoci prvé vojenské mapovanie vzniklo z vojenských dôvodov, dnes patrí medzi najdôležitejšie kartografické pramene pre poznanie histórie strednej Európy. Mapy zachytávajú krajinu ešte pred veľkými zásahmi moderného hospodárstva a industrializácie.
Pre územie dnešného Slovenska sú preto mimoriadne cenné. Ukazujú krajinu s množstvom malých osád, prirodzene tečúcimi riekami a starými cestami, ktoré formovali život miestnych komunít celé stáročia. Vďaka nim môžeme dnes lepšie pochopiť, ako sa slovenská krajina vyvíjala a menila v priebehu dejín.
Kynceľová, I. vojenské mapovanie, (tu dnes sídli Slovenské múzeum máp), zdroj: Mapire