Dnes sa vo svete orientujeme vďaka GPS a satelitom. V minulosti však hlavnými nástrojmi ľudí pri objavovaní sveta boli pergamen v ruke a kompas vo vrecku. Staré mapy boli viac než len nástroj navigácie – boli to umelecké diela, svedectvá poznania, ale aj snov a legiend.
Niektoré z nich prežili stáročia a dnes sa ukrývajú v najprestížnejších knižniciach sveta. Pozrime sa, kam by ste sa museli vydať, ak by ste chceli na vlastné oči vidieť poklady kartografie.
Bibliothèque nationale de France (Paríž, Francúzsko)
Domov jedného z najväčších skvostov – Katalánskeho atlasu z roku 1375. Táto mapa nie je len záznamom pobreží a prístavov – je to encyklopédia sveta 14. storočia. Zobrazuje Európu, Áziu, Afriku aj legendárne miesta, o ktorých moreplavci len počuli. Katalánsky atlas je dôkazom, že aj dávni kartografi boli viac než len remeselníci – boli to vedci, umelci a rojkovia v jednom. Toto unikátne dielo bolo vytvorené pre francúzskeho kráľa Karola V. Podľa niektorých zdrojov ho objednal jeho bratranec a nástupca princ Ján Aragónsky, ktorý ho francúzskemu kráľovi daroval. Jeho výnimočnosť a hodnotu znásobuje aj fakt, že jeho stránky sú zdobené zlatom.
British Library (Londýn, Spojené kráľovstvo)
Britská knižnica má vo svojej zbierke viac ako štyri milióny máp – od antických kópií až po moderné glóbusy. Je medzi nimi aj jedno z najkrajších diel talianskeho kartografa 15. storočia – Graziosa Benincasa. Portolánová mapa Stredozemného mora z roku 1468. Na pergamene sú ručne vyznačené prístavy, pobrežia, ostrovy aj veterné smery – sieť čiar, ktorá v tej dobe nahrádzala GPS. Táto mapa nie je len technickým dielom – je to umelecký poklad. Každý ťah perom, každý symbol má svoj význam. Mapa, ktorú kreslila ruka moreplavca a srdce dobrodruha.
Biblioteca Marciana (Benátky, Taliansko)
Benátky boli srdcom stredovekého obchodu – a teda aj kolískou portolánových máp. V ich slávnej knižnici Marciana sa zachovali mapy, ktoré kedysi pomáhali námorníkom navigovať cez Stredozemné more. Presné pobrežia, veterné smery a bohaté zdobenie robia z týchto máp pravé umelecké skvosty. Mnohé portolány vznikali priamo v benátskych dielňach, ktoré spolupracovali s obchodníkmi aj moreplavcami.
Biblioteca Apostolica Vaticana (Vatikán)
Vatikánska knižnica je ako časová kapsula ľudského poznania. Okrem teologických textov ukrýva aj staré mapy sveta, na ktorých sa prelínajú biblické motívy, symbolika raja a predstavy o neznámych krajinách.
Tieto mapy odhaľujú, ako si stredoveký človek predstavoval svet – nielen ten fyzický, ale predovšetkým ten duchovný. Niektoré mapy Vatikánskej knižnice spájajú kresťanský svet so starovekými poznatkami antiky.
Library of Congress (Washington D.C., USA)
Najväčšia knižnica sveta má viac než 5 miliónov máp, no jedna z nich je absolútnym unikátom. Je to Waldseemüllerova mapa z roku 1507 – prvá, na ktorej sa objavuje názov „America“. Táto mapa znamenala začiatok nového veku – veku objavovania, kolonizácie aj globálneho myslenia. Mapa dostala meno po talianskom moreplavcovi Amerigovi Vespuccim, ktorého opis Nového sveta inšpiroval jej tvorcov. Toto však nebolo po vôli vtedajšej cirkevnej a svetskej moci a tak názov “Amerika” musel načas zmiznúť. Mimochodom, táto mapa je najdrahšia na svete. USA ju kúpili za 10 miliónov dolárov. Považujú ju totiž za svoj “rodný list”.
Biblioteca Nazionale Centrale di Firenze (Taliansko)
Florencia – mesto renesancie, vedy a krásy. V jej centrálnej knižnici sa uchovávajú mapy, ktoré vznikali v ére, keď sa z umenia stávala veda a zo sveta poznania nový kontinent. Tieto mapy odhaľujú, ako sa stredoveké predstavy menili na moderné geografické zobrazenie. Florentskí kartografi patrili medzi prvých, ktorí pri kreslení máp používali matematické výpočty a merania.
Bodleian Library (Oxford, Spojené kráľovstvo)
Jedna z najstarších univerzitných knižníc Európy ukrýva Gough Map – mapu Anglicka a Walesu zo 14. storočia – prvú mapu Británie. Je prekvapivo presná, obsahuje ostrovy, rieky, jazerá, usadlosti, hlavné cesty a mestá, dokonca aj niektoré historické a ekonomické informácie, čo z nej v podstate robí akýsi “stredoveký Google Maps”. Ukazuje, že aj bez moderných technológií dokázali kartografi vytvoriť dielo, ktoré prežilo celé stáročia.
Mapa ako poklad, nie len dokument
Každá z týchto knižníc je dôkazom, že mapy boli – a sú – viac než len orientačnou pomôckou. Sú to príbehy o zvedavosti, túžbe poznať svet a prekročiť horizont vlastného poznania.
Dnes sa na ne pozeráme ako na umelecké diela, ale kedysi boli zbraňou, nástrojom aj kompasom ľudstva. A kým sa svet mení, tieto staré pergameny nám pripomínajú, že dobrodružstvo poznania nikdy nekončí.