V orientácii v teréne či na mapách sa často stretávame s pojmami kompas, buzola a smerová ružica. Na prvý pohľad pôsobia podobne – všetky sa týkajú určovania svetových strán a smeru. V skutočnosti však ide o tri odlišné, hoci príbuzné nástroje či pomôcky.
Kompas – základný nástroj orientácie
Kompas je najjednoduchší prístroj na určovanie svetových strán. Tvorí ho magnetická strelka, ktorá sa voľne otáča a vždy sa nastaví v smere magnetického severu a juhu. Strelka je umiestnená v puzdre s kruhovou stupnicou, ktorá pomáha určiť azimut – teda uhol medzi severom a smerom, kam sa chceme vydať.
Prvým kompasom bol pravdepodobne kus magnetitu plávajúci na drevenej podložke v nádobe s vodou. Kompasy boli známe už v starovekej Číne, pričom prvé zmienky pochádzajú zo 4. storočia. Tieto kompasy však neslúžili ako pomôcky pri orientácii v teréne, či na mori. Ich úlohou bolo dosiahnuť harmóniu stavieb podľa princípov Feng shui.
Kompas sa používa v námornej navigácii, turistike, geológii aj v armáde. Je spoľahlivý, jednoduchý a nevyžaduje žiadne napájanie – funguje len vďaka magnetizmu Zeme.
Buzola – kompas s mapovou stupnicou
Buzola je v podstate vylepšený kompas určený na prácu s mapou. Okrem magnetickej strelky obsahuje aj otáčavú kruhovú ružicu so stupnicou, zameriavací systém (napr. zrkadielko alebo šípku) a často aj pravítko alebo meraciu mierku na priamu prácu s mapou.
Vďaka týmto doplnkom umožňuje buzola:
- presne určiť azimut medzi bodmi na mape a v teréne,
- zamerať cieľ a preniesť smer do mapy,
- určiť polohu alebo trasu s oveľa väčšou presnosťou ako obyčajný kompas.
Prvú buzolu (konkrétne kvapalinový kompas) zostrojil český vynálezca Josef Ressel v 19. storočí. V podstate skombinoval magnetický kompas s otočným uhlomerom, čím vytvoril buzolu ako ju poznáme dnes.
Buzola je veľmi obľúbeným nástrojom turistov, geodetov, kartografov, lesníkov a v neposlednom rade aj orientačných bežcov.
Smerová ružica – symbol a pomôcka na mapách
Smerová ružica (niekedy nazývaná aj veterná ružica alebo kompasová ružica) nie je prístroj, ale grafické znázornenie svetových strán – obvykle na mapách, glóbusoch či kompasoch. Jej stred býva prázdny, avšak na stredovekých mapách mohol byť zdobený dekoratívnymi motívmi, ako napríklad hviezdou, ktorá znázorňovala Polárku. Ramená ukazujú hlavné smery: sever, juh, východ a západ, prípadne aj medzismerné body (SV, SZ, JV, JZ).
Pôvodne mala smerová ružica tvar ozdobnej hviezdy so 16 až 32 cípmi a používala sa najmä na starých námorných mapách. Jej primárnym cieľom bolo určovať smer vetra (predovšetkým pri námorných plavbách na plachetniciach). Odtiaľ názov “veterná ružica”. Dnes slúži predovšetkým ako orientačný symbol, ktorý pomáha čitateľom mapy správne ju „natočiť“ k severu.
Zhrnutie
| Názov | Typ | Použitie | Zaujímavosť |
|---|---|---|---|
| Kompas | prístroj s magnetickou strelkou | základná orientácia v teréne | funguje na princípe magnetického poľa Zeme |
| Buzola | kompas s mapovou stupnicou a zameriavacím zariadením | navigácia podľa mapy | umožňuje presné meranie azimutu |
| Smerová ružica | grafické znázornenie svetových strán | mapy, glóbusy, kompasové ružice | má pôvod v námornej tradícii |
Kompas, buzola a smerová ružica spolu tvoria trojicu symbolov orientácie, ktoré spájajú vedu, remeslo a dobrodružstvo. Každý z nich má svoj význam – od praktického určovania smeru až po estetické znázornenie na historických mapách.