Buddhizmus mal v Kórei hlboký vplyv nielen na duchovný život, ale aj na vedu, umenie a kultúru vrátane kartografie. Mnohé z máp vytvorených v rámci buddhistickej tradície neboli len praktickými nástrojmi na orientáciu, ale aj filozofickými a náboženskými dielami. Tieto mapy často odzrkadľovali buddhistické vnímanie sveta, kde fyzický a duchovný svet splývali do jedného celku.

Symbolika v buddhistických mapách

V buddhistickej tradícii nebolo mapovanie vždy primárne o geografickej presnosti. Mapy často zobrazovali svet ako mikrosvet, kde duchovné hodnoty a kozmologické predstavy mali rovnakú váhu ako fyzická realita. Základom mnohých z týchto máp bola predstava Sumeru – mýtickej hory v strede sveta, ktorá symbolizuje duchovné centrum vesmíru.

Tento koncept bol zobrazený v mapách, ktoré ukazovali svet usporiadaný do sústredných kruhov, pričom stredom bol práve Sumeru. Okolo neho sa nachádzali kontinenty, oceány a posvätné miesta, pričom každý prvok mal hlboký symbolický význam.

Pútnické mapy

Jednou z najvýznamnejších kategórií buddhistických máp boli pútnické mapy. Tieto mapy zobrazovali cesty k posvätným miestam a kláštorom v Kórei a susedných krajinách. Cieľom nebolo len ukázať trasu, ale aj inšpirovať pútnikov k duchovnej ceste.

Chrám Pulguksa a jaskyne Sokkuram patrili k najčastejšie zobrazovaným miestam. Tieto miesta boli centrami buddhistickej spirituality a ich poloha bola na mapách často zvýraznená pomocou umeleckých detailov, ako sú lotosové kvety alebo symboly Budhu.

Mandaly ako mapy

Buddhistické mandaly, ktoré sú geometrickými znázorneniami vesmíru, možno tiež považovať za istý druh máp. Hoci neboli navrhnuté na orientáciu vo fyzickom priestore, slúžili ako duchovné „mapy“ k osvieteniu.

Mnohé mandaly vytvorené v kórejskom buddhizme boli inšpirované staršími indickými a čínskymi vzormi, no mali unikátne lokálne prvky. Často znázorňovali konkrétne kórejské posvätné miesta alebo symboliku spojenú s krajinou.

Spojenie buddhistickej a sekulárnej kartografie

Buddhistické mapy mali vplyv aj na sekulárnu kartografiu. Najmä v období dynastie Čoson, keď bol buddhizmus postupne nahrádzaný konfucianizmom, sa niektoré koncepty buddhistického mapovania, ako duchovný význam krajiny, preniesli do všeobecných máp.

Napriek tomu zostala buddhistická tradícia dôležitou súčasťou duchovného a kultúrneho života. Jej dedičstvo je viditeľné v dochovaných mapách a mandalách, ktoré sú dnes cennými artefaktmi kórejskej histórie a umenia.