KORUNOVAČNÁ BRATISLAVA v tieni tureckého polmesiaca

15 augusta, 2022

Zaujímavosti

Od roku 1541 bolo Uhorské kráľovstvo rozdelené na tri časti. Juh krajiny obsadili Turci, východ krajiny – Sedmohradsko sa stalo vazalským štátom Osmanov a severozápad – predovšetkým územie dnešného Slovenska a Chorvátska – bolo ako kráľovské Uhorsko pod vládou Habsburgovcov.

Na jeseň v roku 1682 sa sultán Mehmed IV. a jeho veľkovezír Kara Mustafa Paša rozhodli zmocniť sa zlatého jablka – dobyť Viedeň. Vyzvedači referovali o obrovskom bohatstve, ktoré sa v meste nachádza. Nemá zmodernizované hradby ani dobrú obranu. Ak sa prekonajú  vonkajšie prekážky: z východu mnohé pevnosti a z juhu rozsiahle močariská, samotná Viedeň by už nemala spôsobovať  veľké ťažkosti. Aj politická situácia v Európe vyznievala v prospech útoku. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. zamestnával Habsburgovcov svojou expanzívnou politikou v Nemecku a v Holandsku. Takisto sa proti Habsburgovcom  búrila uhorská šľachta pod vedením sedmohradského kniežaťa Imricha Tököliho.

Mobilizácia bola vyhlásená na jeseň 1682 a zvolávala k sultánovi vojsko na začiatok mája 1683 do tábora v meste Zemun, neďaleko sútoku Sávy s Dunajom pod hradbami belehradského hradu.

Podľa Osmanov skutočný titul rímskeho cisára patril byzantskému sultánovi, ktorý vládol v Konštantínopole. Sultán Sülejman I., ktorý dobyl Belehrad, ostrov Maltu, porazil uhorského kráľa Ľudovíta Jagelonského v bitke pri Moháči 1526 a v roku 1529 neúspešne prvýkrát obliehal Viedeň sa tituloval „cisár všetkých rímskych území, pán Caesarových a Alexandrových území“. Leopolda I. Osmani považovali za obyčajného nemeckého kráľa,  ktorý si neoprávnene uzurpuje cisársky titul. A keďže jeho sídlom bola Viedeň, jej zmocnením sa a otvorením svätej mešity podľa tureckej obyčaje by znamenalo, že sa sultán stal ozajstným a zákonitým vládcom Západu.

Na mape je zobrazená Osmanská ríša v 2. pol. 17. storočia