Manó Kogutowicz sa narodil 12. júna 1851 v Pešti a zomrel 19. septembra 1908 v Budapešti. Patril k najvýznamnejším kartografom Uhorska druhej polovice 19. storočia. Preslávil sa predovšetkým tvorbou školských máp a atlasov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vyučovanie geografie a kartografie v celom Uhorsku.
Vzdelanie získal v Budapešti, kde sa už od mladosti venoval kartografii a pedagogickej praxi. Profesijne pôsobil ako kartograf, vydavateľ a odborník na školské mapy. Úzko spolupracoval s významnými osobnosťami dobového školstva, medzi nimi s pedagógom a reformátorom Pálom Gönczym.
Kogutowicz bol zakladateľom vlastného kartografického ústavu, ktorý sa postupne stal jedným z najvýznamnejších vydavateľských a kartografických pracovísk v Uhorsku. Jeho podnik zabezpečoval nielen tvorbu, ale aj tlač a distribúciu máp do škôl po celom území monarchie.
Mapy pre Príručný atlas žúp Uhorska (1885 – 1890)
Vrcholom jeho tvorby boli mapy pre dielo Magyarország megyéinek kézi atlasza (Príručný atlas žúp Uhorska), ktorého ideovým autorom a zostavovateľom bol Pál Gönczy. Na základe jeho pedagogickej koncepcie Kogutowicz vypracoval detailné mapy jednotlivých uhorských žúp.
Súčasťou atlasu boli aj mapy územia dnešného Slovenska, napríklad Spišskej, Užskej či Bratislavskej župy. Mapy prinášali presné zobrazenie administratívneho členenia, sídelnej siete, vodných tokov i komunikačných línií. Pre historikov sú dnes cenným prameňom pri výskume dobových hraníc a správneho usporiadania krajiny.
Mapa Užskej župy, Kogutowicz, 1905, Slovenské múzeum máp
Technika a spracovanie
Mapy boli vytlačené litografickou technikou a následne ručne kolorované. Každý výtlačok tak prešiel rukami koloristu, čo znamená, že jednotlivé exempláre sa môžu mierne líšiť v intenzite farieb.
Kogutowiczova tvorba sa vyznačuje:
- vysokou mierou presnosti,
- systematickým spracovaním údajov,
- jednotným grafickým štýlom,
- jasnou a prehľadnou symbolikou,
- dôrazom na didaktickú funkciu.
Jeho mapy boli navrhnuté tak, aby boli dobre čitateľné aj z väčšej vzdialenosti – čo bolo mimoriadne dôležité pri používaní nástenných máp v triedach.
Mapa Turčianskej župy, Kogutowicz, 1900 – 1910, Slovenské múzeum máp
Školské mapy ako nástroj moderného vzdelávania
Druhá polovica 19. storočia bola obdobím modernizácie školstva. Geografia sa postupne menila z opisného predmetu na systematickú vedu pracujúcu s mapou ako základným didaktickým nástrojom. Kogutowiczove mapy predstavovali moderný vizuálny prostriedok výučby – kombinovali presné údaje s esteticky vyváženým grafickým spracovaním.
Okrem atlasových máp sa venoval aj tvorbe veľkoformátových nástenných máp a školských atlasov, ktoré sa stali základnou výučbovou pomôckou na mnohých školách v Uhorsku. Jeho vydavateľstvo patrilo medzi prvé, ktoré systematicky vytváralo mapové série prispôsobené veku a vedomostnej úrovni žiakov.
Zaujímavosťou je, že Kogutowicz dokázal flexibilne reagovať na administratívne zmeny a nové štatistické údaje – mapy preto pravidelne aktualizoval. Tým zabezpečil ich dlhodobú využiteľnosť a odbornú spoľahlivosť.
Etnografická mapa krajín Uhorskej koruny, Kogutowic, 1880, Wikimedia Commons
Význam a dedičstvo
Kartografická práca Manóa Kogutowicza predstavuje vrchol školsky orientovanej kartografie v Uhorsku konca 19. storočia. V spojení s reformnými pedagogickými myšlienkami Pála Gönczyho vytvoril ucelený a systematický obraz územia Uhorska.
Dnes majú jeho mapy mimoriadnu historickú a dokumentačnú hodnotu. Sú významným prameňom pre:
- štúdium historických hraníc a správneho členenia,
- výskum vývoja sídelnej siete,
- poznanie dobových kartografických metód,
- dejiny školstva a vizuálnej kultúry.
Mapa Budapešti, Kogutowicz, 1908, Wikimedia Commons
Diela Manó Kogutowicza predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva strednej Európy. Ich zachovanie a prezentácia v múzejných zbierkach umožňuje dnešným návštevníkom nahliadnuť do sveta, v ktorom mapa nebola len orientačným nástrojom, ale aj symbolom poznania, poriadku a moderného myslenia.
Príďte sa o tom presvedčiť do Slovenského múzea máp v Kynceľovej a pokochať sa krásnou a precíznou prácou aj tohto významného kartografa, ktorý sa podieľal na mapovaní našej krajiny v 19. storočí.
Alexandra Damerdjioui