V druhej polovici 19. storočia prešla kartografia v Európe ďalším veľkým vývojom. Technológie merania sa zlepšili a vznikla potreba vytvoriť ešte presnejšie mapy celej monarchie. Preto sa Rakúsko-Uhorsko pustilo do nového veľkého projektu – Tretieho vojenského mapovania, ktoré prebiehalo približne v rokoch 1869 – 1887.
Toto mapovanie nariadil cisár František Jozef I. dňa 9. októbra 1869. Preto sa mu často hovorí aj františko-jozefovské mapovanie. Hlavným impulzom bola porážka Rakúska v prusko rakúskej vojne. Ukázalo sa totiž, že vtedajšie mapy boli pre moderné vojenské účely nepresné a nepostačujúce.
František Jozef I., rakúsky arcivojvoda a cisár, český a uhorský kráľ a prezident Nemeckého spolku, zdroj: posterlounge
Na tomto mapovaní sa už podieľali profesionálni geodeti a kartografi z vojenského geografického ústavu vo Viedni. Výsledkom bola mapová séria, ktorá patrí medzi najpresnejšie mapy svojej doby a v mnohých regiónoch sa používala ešte na začiatku 20. storočia.
Moderná geodézia a presná triangulácia
Tretie vojenské mapovanie vychádzalo z veľmi presnej trigonometrickej siete, ktorá pokrývala celé územie monarchie. Geodeti merali vzdialenosti aj uhly pomocou moderných prístrojov a vytvárali presné geodetické body, ktoré tvorili základ celej mapy.
Mapy sa kreslili najčastejšie v mierke 1 : 25 000 pre základné mapové listy. Pre širšie využitie sa potom vytvárali aj mapy, tzv. “špeciálky” v mierke 1 : 75 000. Zároveň sa na mapách prvý krát zobrazoval terén pomocou vrstevníc a kót (výškových bodov), namiesto šrafovania (tieňovania pomocou šikmých čiar).
V porovnaní s predchádzajúcimi mapovaniami boli oveľa presnejšie:
- lepšie zachytávali reliéf krajiny
- detailnejšie zobrazovali sídelnú štruktúru
- obsahovali presnejšiu cestnú a železničnú sieť
Legenda
Legendy vydával Vojenský geografický ústav vo Viedni ako samostatné listy pre kartografov a používateľov máp. Na jednotlivých listoch možno nájsť napríklad značky pre:
- sídelné typy – mesto, dedina, samota
- dopravnú sieť – cesty rôznych tried, železnice, mosty
- vodstvo – rieky, potoky, kanály, močiare
- využitie krajiny – lesy, lúky, vinice, polia
- významné objekty – kostoly, hrady, mlyny
Kartografické značky používané na mapách „Spezialkarte der Österreichisch-Ungarischen Monarchie“ v mierke 1 : 75 000, ktoré vznikli na základe III. vojenského mapovania. Zdroj: Wikimedia Commons.
Slovensko v období veľkých zmien
Mapy tretieho vojenského mapovania zachytávajú územie dnešného Slovenska v období, keď krajinu začala výrazne meniť industrializácia.
Napríklad mesto Košice je už na týchto mapách zobrazené ako významné regionálne centrum s rastúcou zástavbou a dopravným napojením.
Košice, III. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Veľmi dobre je viditeľný aj rozvoj železníc. Napríklad trať medzi mestami Bratislava a Žilina sa postupne stala súčasťou hlavného dopravného koridoru v rámci monarchie.
Mapy zároveň zachytávajú aj tradičné prvky krajiny – napríklad rozsiahle lesy v oblasti Orava alebo horské pasienky vo vysokohorských oblastiach Vysoké Tatry.
Oblasť Oravy, III. vojenské mapovanie, zdroj: Mapire
Mapy využívané ešte desaťročia
Tretie vojenské mapovanie bolo tak presné, že jeho mapy sa používali ešte dlho po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918. V mnohých častiach strednej Európy slúžili ako základ pre nové mapové diela vznikajúcich štátov.
Aj na území Slovenska sa tieto mapy využívali pri tvorbe prvých moderných máp v období Československa.
Žilina, železnica na mape z III. vojenského mapovania, zdroj: Mapire
Historický poklad pre dnešok
Dnes sú mapy tretieho vojenského mapovania jedným z najcennejších zdrojov pre historikov, geografov aj nadšencov mapovej histórie.
Zachytávajú krajinu v období, keď sa starý vidiecky svet postupne menil na modernú spoločnosť s priemyslom, železnicami a rastúcimi mestami.
Vďaka digitalizácii ich dnes možno jednoducho porovnávať so súčasnými mapami. Pri pohľade na ne si človek ľahko uvedomí, ako veľmi sa slovenská krajina za posledných viac než 130 rokov zmenila.
Bratislava Petržalka na mape z III. vojenského mapovania (reamb.) a na súčasnej mape, zdroj: Staremapy
Alexandra Damerdjioui