Ako vyzeralo územie dnešného Slovenska v 16. storočí? Jednu zaujímavú odpoveď ponúka mapa nemeckého rytca Matthiasa Zündta z roku 1567. Na jednom veľkom mapovom liste zobrazuje Uhorské kráľovstvo – jeho mestá, rieky, pohoria, cesty, bane, kúpele aj miesta spojené s vojenskými udalosťami. Územie dnešného Slovenska na nej, samozrejme, nenájdeme ako samostatnú krajinu. Je súčasťou vtedajšieho Uhorska.
Mapa nesie názov Nova totius Ungariae descriptio – „Nové zobrazenie celého Uhorska“. Zündt ju vytvoril v Norimbergu a pri jej zostavovaní vychádzal z viacerých starších kartografických prameňov. Významným predobrazom bola najmä mapa Uhorska od Wolfganga Lazia. Zündtovo dielo tak nie je iba obrazom krajiny, ale aj ukážkou toho, ako sa v 16. storočí zhromažďovali, prepájali a ďalej šírili geografické poznatky.
Matthias Zündt, Mapa – Nové zobrazenie celého Uhorska, rytina Norimberg 1567, zdroj: Slovenské múzeum máp
Pri pozornom pohľade mapa odhaľuje množstvo detailov. V legende sú osobitne označené napríklad sídla biskupstiev. Medzi nimi nájdeme aj Nitru (Nitria, Neytrach). Mestá a sídla však Zündt nezobrazuje iba ako malé značky. Dôležitejšie miesta dopĺňa obrazovými symbolmi a vedutami, takže mapa získava takmer rozprávačský charakter.
Výrazné miesto na nej má aj baníctvo. V okolí Banskej Štiavnice, označenej ako Schemnicz, či pri Brezne (Bresno) vidíme odkazy na ťažbu nerastných surovín a dokonca postavy baníkov. Pri Brezne je zobrazený baník s nástrojmi na dobývanie rudy. Mapa tak pripomína význam horských oblastí dnešného Slovenska pre hospodárstvo Uhorska. Zündt pritom zachytáva aj samotnú krajinu – pohoria a ich charakteristické tvary. Pri Brezne sa napríklad objavuje názov Schneberg, ktorý súvisí s historickým pomenovaním oblasti Nízkych Tatier.
Výrez zo Zündtovej mapy, 1567 – Štiavnica, Brezno, zdroj: Slovenské múzeum máp
Na mape nájdeme aj ďalší typ krajiny – kúpeľné miesta. Pri dnešných Piešťanoch sa objavuje označenie Piesen a nápis Warmbad, teda „teplý kúpeľ“. Aj takýto detail ukazuje, že stará mapa nemusela slúžiť iba na orientáciu. Dokázala zaznamenať aj miesta, ktoré mali význam pre každodenný život a využívanie prírodných zdrojov.
Výrez zo Zündtovej mapy 1567, legenda, zdroj: Slovenské múzeum máp
Zündtova mapa však rozpráva aj o vojne. Jedným z najvýraznejších príkladov je Ostrihom, na mape označený ako Strigoniüm, Gran. Pri meste sa nachádza zápis s dátumom 10. augusta 1543, ktorý pripomína jeho dobytie Osmanmi. V roku 1543 mesto obliehala osmanská armáda vedená sultánom Süleymanom I. Obliehanie sa začalo 25. júla a 10. augusta sa skončilo pádom Ostrihomu – po približne dvoch týždňoch.
Výrez zo Zündtovej mapy 1567, Ostrihom s dátumom dobytia Osmanmi, zdroj: Slovenské múzeum máp
Takéto historické udalosti sú pre Zündtovu mapu charakteristické. Okrem miest a prírodných prvkov na nej nachádzame výjavy bitiek, obliehaní a vojenských táborov. Spolu s baníkmi, pastiermi, zvieratami, mestami a horami vytvárajú obraz Uhorska ako krajiny, v ktorej sa prelínala geografia s politikou, hospodárstvom a každodenným životom.
Mapa bola vytlačená z medených platní a pôvodne pozostávala zo šiestich listov. Jej rozmery sú približne 52 × 86 cm a mierka okolo 1 : 1 700 000. Neskôr sa stala jedným zo zdrojov pre významné európske atlasy 16. storočia, napríklad Orteliov Theatrum Orbis Terrarum a Speculum Orbis Terrae Gerarda de Jode.
Abraham Ortelius, Theatrum Orbis Terrarum – atlas, 1570, zdroj: Wikimedia Commons, verejná doména
Zündtova mapa nám dnes umožňuje pozrieť sa na krajinu Slovenska očami 16. storočia. Namiesto dnešných hraníc ponúka spleť dobových názvov, miest, hôr a riek. A čím dlhšie sa na ňu pozeráme, tým viac zisťujeme, že stará mapa nemusí iba ukazovať, kde čo leží. Môže rozprávať aj o tom, čo bolo pre ľudí svojej doby dôležité.
Ak vás zaujíma, ako vyzeralo územie dnešného Slovenska na historických mapách, Zundtova mapa z roku 1567 nie je jediným zaujímavým príkladom. Túto mapu aj ďalšie historické vyobrazenia nášho územia nájdete v publikácii Slovensko na starých mapách, historickom atlase, ktorý si môžete pozrieť v Slovenskom múzeu máp. Atlas je zároveň možné zakúpiť v kamennej predajni múzea.
Historický atlas Hornouhorských stolíc – Slovensko na starých mapách, zdroj: Slovenské múzeum máp
Alexandra Damerdjioui