Ktoré mapové zobrazenie sveta sa vlastne používa?

Obidva.

Mercatorove zobrazenie výrazne pomohlo pri tvorbe námorných máp, vďaka ktorým bolo možné podľa mapy stanoviť kurz lode. Významné miesto v navigácii má dodnes, keďže väčšína interaktívnych máp (google maps) využíva práve toto zobrazenie. Používa sa totižto aj pri tvorbe vojenských máp. Pri tomto zobrazení avšak nastáva tzv. skreslenie. No Mercatorove mapy zachovávali neskreslené uhly a vytýčený  smer plavby bol na mape zhodný s realitou. To významne zjednodušovalo plavbu nármorných lodí. Stačilo tak odmerať uhol medzi spojnicou dvoch miest a poludníkom a viesť loď v danom smere. Tento smerový uhol nazývame azimut.

Gall-Petersovo zobrazenie využíva Boston v USA.

Gall Petterson predstavil zobrazenie, ktoré bolo matematicky pôvodne odvodené škótom Jamesom Gallom. No veľký sociálny význam malo v celej spoločnosti. Predstavili ho ako mapové zobrazenie, ktoré svet zobrazuje spravodlivo na rozdiel od stáročia populárneho Mercatorovho zobrazenia. Územia smerom k pólom sa výrazne plošne skresľujú. Vďaka tomu bohatá Európa a severná Amerika vyzerajú plošne väčšie než v skutočnosti sú. Správne zobrazenie plôch dosahuje výrazným dĺžkovým skreslením v severo-južnom smere rastúce od rovníka k pólom. Výsledkom je mapa s veľmi neprirodzeným tvarom svetadielov.

Však posúďte sami.

Vysvetliť Mercatorove zobrazenie sveta, ktoré skresľuje, môžeme viacerými spôsobmi.

Keď si predstavíte našu Zem ako pomaranč, ktorý ošúpete na mesiačiky a poukladáte vedľa seba zistíte, že sa nedajú spojiť, pozliepať.

=čiže niečo guľatého tvaru, sa nedá prekresliť na papier bez toho, aby nastalo tzv. skreslenie

To isté, keby sme zobrali loptu a prerezali ju na polovice, tieto dve časti by sa nedali vedľa seba vystrieť bez toho, aby boli pokrčené či zdeformované.

=nastáva zdeformovanie, čiže skreslenie

No máme ešte jeden príklad, keby ste si predstavili našu Zem ako hlavu človeka, asi takto by vyzerala pri Mercatorovom zobrazení.

=smerom k pólom sa vzdialenosti na mape rozširujú