Mercatorovo zobrazenie sveta, ktoré predstavil flámsky geograf a kartograf Gerardus Mercator v roku 1569, je konformná valcová mapová projekcia. Táto projekcia sa stala štandardom pre navigáciu, pretože sever je vždy hore a juh dole, pričom zachováva lokálne smery a tvary. Avšak jedným z hlavných nedostatkov Mercatorovej projekcie je, že zväčšuje veľkosť objektov čím sú ďalej od rovníka. To spôsobuje, že miesta ako Grónsko a Antarktída sa zdajú oveľa väčšie, než v skutočnosti sú, v porovnaní s oblasťami blízko rovníka.
Aj napriek týmto nedostatkom, Mercatorovo zobrazenie bolo a stále je veľmi užitočné pre námornú navigáciu a internetové mapy. Prvá presná tabuľka pre konštrukciu tejto projekcie bola publikovaná Edwardom Wrightom v roku 1599. V 18. storočí, po vynáleze morského chronometra a zistení priestorového rozloženia magnetickej deklinácie, sa Mercatorova projekcia plne prijala navigátormi.
Mercatorove zobrazenie výrazne pomohlo pri tvorbe námorných máp, vďaka ktorým bolo možné podľa mapy stanoviť kurz lode. Významné miesto v navigácii má dodnes, keďže väčšína interaktívnych máp (google maps) využíva práve toto zobrazenie. Používa sa totižto aj pri tvorbe vojenských máp. Pri tomto zobrazení avšak nastáva tzv. skreslenie. No Mercatorove mapy zachovávali neskreslené uhly a vytýčený smer plavby bol na mape zhodný s realitou. To významne zjednodušovalo plavbu nármorných lodí. Stačilo tak odmerať uhol medzi spojnicou dvoch miest a poludníkom a viesť loď v danom smere.
Kto to bol Gerhard Mercator?
V dejinách kartografie a geografie je meno Gerhardus Mercator synonymom inovácií, presnosti a vedeckého pokroku. Tento flamandský kartograf, geograf a matematik, narodený 5. marca 1512 v Rupelmonde, v dnešnom Belgicku, zanechal nezmazateľnú stopu vo svete vedy a objavovania.
Gerhardus Mercator, vlastným menom Gerard de Kremer, sa narodil do doby, keď sa Európa ocitla uprostred vedeckého a geografického bádania. Jeho latinizované meno „Mercator“ doslova znamená „obchodník“, čo reflektuje jeho záujem o svet a jeho obchodné cesty. V mladosti študoval na Univerzite v Leuven, kde sa venoval filozofii, teológii a matematike. Tu sa stretol s prednáškami a prácou významných vedcov, ktoré formovali jeho budúcu kariéru.
Mercatorove najväčšie prínosy do kartografie sa spájajú predovšetkým s jeho inováciami v mapovaní. V roku 1569 vytvoril svoju slávnu mapovú projekciu, známu ako Mercatorova projekcia. Táto projekcia umožňuje, aby sa roviny zemského povrchu premietali na rovný povrch tak, aby sa zachovali uhlové vzťahy, čo je nesmierne dôležité pre navigáciu a námorné mapy. Vďaka tejto inovácii sa stal Mercator obľúbeným medzi námorníkmi a cestovateľmi, pretože im umožňovala určovať trasy so správnymi uhlovými orientáciami.
Okrem mapovacej projekcie Mercator vydal aj niekoľko významných diel, medzi ktoré patrí „Chronologia“ – detailný historický prehľad od stvorenia sveta až po jeho vlastnú dobu. Jeho najambicióznejším dielom bolo však „Atlas sive Cosmographicae Meditationes de Fabrica Mundi et Fabricati Figura“, ktoré vydal v roku 1595. Toto dielo, ktoré sa stalo základom moderného geografického myslenia, obsahovalo nielen mapy, ale aj podrobné texty, ktoré opisovali fyzickú a politickú geografiou sveta.