Kartografia je veda, ktorá sa zaoberá tvorbou máp a ich štúdiom. Jedným z kľúčových procesov v kartografii je generalizácia, ktorá zahŕňa rôzne metódy a techniky na zjednodušenie a zobrazenie reálnych geografických objektov a javov v mierke, ktorá je vhodná pre danú mapu. Cieľom kartografickej generalizácie je zachovať dôležité informácie a zároveň eliminovať menej dôležité detaily, aby bola mapa čitateľná a užitočná pre užívateľa.

Existuje niekoľko metód kartografickej generalizácie, ktoré sa používajú v závislosti od typu máp a účelu ich využitia:

1. Selektívne vynechávanie (Selekcia) – Táto metóda spočíva v odstránení menej dôležitých prvkov z mapy. Prvky, ktoré sú príliš malé alebo nevýznamné pre účel mapy, sa jednoducho vynechajú, aby sa zvýšila čitateľnosť a zjednodušila interpretácia.
2. Zjednodušenie tvaru (Simplifikácia) – Pri zjednodušovaní tvaru sa komplikované kontúry objektov, ako sú pobrežné línie alebo riečne siete, zjednodušia tak, aby boli lepšie viditeľné a menej chaotické na mape. Odstraňujú sa malé zákruty a zmeny smeru, čím sa získa hladší a jednoduchší tvar.
3. Zmenšovanie – V prípade, že objekty nie sú dostatočne veľké na to, aby boli na mape rozlíšiteľné, môžu byť umelo zväčšené. To sa často deje v prípade dôležitých objektov, ako sú napríklad mestá, ktoré by inak mohli byť na mape prehliadnuté.
4. Zoskupovanie (Agregácia) – Táto technika spočíva v kombinovaní niekoľkých malých a blízko ležiacich prvkov do jedného väčšieho celku. Napríklad, malé jazerá alebo rybníky môžu byť zobrazené ako jedno veľké vodné teleso, aby sa zjednodušila mapa.
5. Typizácia – Táto metóda zahŕňa zjednotenie a štandardizáciu prvkov, ktoré majú podobné vlastnosti. Príkladom môže byť zobrazenie všetkých ciest určitého typu rovnakou hrúbkou a farbou, aj keď sa v realite môžu líšiť.
6. Exagerácia (Pretáčanie) – Niektoré prvky môžu byť úmyselne zvýraznené, aby sa zdôraznila ich dôležitosť alebo aby boli lepšie viditeľné na mape. To môže zahŕňať zväčšenie určitých prvkov alebo použitie silnejších farieb.
7. Presunutie – V niektorých prípadoch môže byť potrebné presunúť prvky na mape, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo aby boli jednotlivé prvky lepšie viditeľné. Príkladom môže byť presunutie názvov miest, aby nezakrývali dôležité geografické prvky.

Kartografická generalizácia je zložitý proces, ktorý vyžaduje rozhodovanie založené na odborných znalostiach a skúsenostiach kartografa. Cieľom je vytvoriť mapu, ktorá je nielen esteticky príťažlivá, ale predovšetkým funkčná a informatívna pre užívateľa. V dnešnej dobe sa významne podieľajú na procese generalizácie aj rôzne softvérové nástroje, ktoré umožňujú automatizáciu niektorých aspektov tohto procesu. Napriek tomu zostáva rozhodujúci ľudský faktor a schopnosť kartografa vybrať správne metódy a techniky pre konkrétnu mapu a jej účel.