Na úplný popis polohy sú potrebné súradnice (geografická šírka, geografická dĺžka) a tretia súradnica – nadmorská výška.

Čo je nadmorská výška?

Je to vlastne meranie vzdialenosti,  dzvyčajne vo vertikálnom smere, medzi referenciou bodov alebo predmetov. Udáva sa ako zvislá vzdialenosť od základnej, nulovej hladiny, ktorou býva stredná hladinová plocha zvoleného mora. Zvyčajne sa meria od najbližšieho mora. V prípade Slovenska sú nadmorské výšky bodov v mapách udávané k hladine Baltského mora. Inak povedané, Baltský výškový systém.

Do roku 1955 vo vtedajšom Československu a ešte pred tým v Rakúsko-Uhorsku bol používaný tzv. Jadranský výškový systém (tvorila ho stredná hladina Jadranského mora). Oproti Baltskému výškovému systému bol o 0,46 m vyššie.

V súčasnosti všeobecne používaný globálny polohový systém (GPS) pre určovanie polohy na Zemi používa ako základnú hladinu povrch matematicky vypočítaného elipsoidu WGS84, ktorý sa môže od strednej hladiny mora líšiť aj o 100 metrov.

Na mapách sa vyvýšený reliéf (kopce, pohoria) zaznačuje vrstevnicami. Pomocou nich sa dá vykresliť strmosť niektorých svahov, no najmä výška uvádzaná číselnou hodnotou pri vrchole s označením m n.m. (napr. 1 200 m n.m.).

V prípadoch pevniny pod úrovňou mora, ktorá nie je zatopená sa meranie jej najnižšieho bodu (hĺbka) udáva s mínusovým číslom.

V letectve sa vo vzdušnom priestore určuje nadmorská výška barometrom. Je to prístroj tzv. tlakomer, ktorý meria atmosférický tlak = tlak vzduchu.

Viac o počiatkoch výškových systémov sa môžete dozvedieť na: https://www.quark.sk/more-meter-morom/

Zdroj: Základy kartografie, gis a dpz pre učiteľov