Novinky

  • Keď sa územie Slovenska prvýkrát zmapovalo s mimoriadnou presnosťou – I. vojenské mapovanie

    V druhej polovici 18. storočia sa Habsburská monarchia rozhodla vytvoriť presné mapy svojho rozsiahleho územia. Dôvod bol predovšetkým vojenský – armáda potrebovala spoľahlivý prehľad o krajine, cestách, riekach či sídlach, aby sa vedela rýchlo presúvať a efektívne plánovať obranu. Tak vzniklo Prvé vojenské mapovanie Habsburskej monarchie, ktoré prebiehalo približne v rokoch 1763 – 1787 a…

    Prejsť na článok
  • Manó Kogutowicz – priekopník školskej kartografie v Uhorsku

    Manó Kogutowicz sa narodil 12. júna 1851 v Pešti a zomrel 19. septembra 1908 v Budapešti. Patril k najvýznamnejším kartografom Uhorska druhej polovice 19. storočia. Preslávil sa predovšetkým tvorbou školských máp a atlasov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vyučovanie geografie a kartografie v celom Uhorsku. Vzdelanie získal v Budapešti, kde sa už od mladosti venoval kartografii…

    Prejsť na článok
  • Pál Gönczy – Pedagóg, reformátor školstva a autor jedného z najvýznamnejších atlasov uhorských žúp

    Pál Gönczy sa narodil 26. decembra 1817 v meste Hajdúszoboszló v gazdovskej rodine. Zomrel 10. januára 1892 v obci Karácsond. Patril k výrazným osobnostiam 19. storočia v Uhorsku – ako pedagóg, reformátor školstva, politik a kartograf. Do dejín sa zapísal najmä ako ideový tvorca a autor koncepcie Príručného atlasu žúp Uhorska, jedného z najdôležitejších kartografických…

    Prejsť na článok
  • Ján Matej Korabinský – osvietenský učenec, ktorý zmapoval Uhorsko

    Ján Matej Korabinský (Johann Mathias Korabinszky) patril k najvýznamnejším vzdelancom konca 18. a začiatku 19. storočia v priestore dnešného Slovenska. Bol kartografom, pedagógom, lexikografom, redaktorom, novinárom i autorom praktických príručiek a štatistických diel. Svojím rozsahom záujmov a systematickou prácou sa zaradil medzi najuniverzálnejšie osobnosti osvietenstva v Uhorsku. Veduta Banskej Bystrice na výreze mapy Zvolenskej stolice,…

    Prejsť na článok
  • Otvorenie novej výstavy – Staré mapy stolíc a žúp z územia Slovenska

    Slovenské múzeum máp s potešením oznamuje otvorenie novej výstavy Staré mapy stolíc a žúp z územia Slovenska, ktoré je naplánované na 16.2.2026. Výstava návštevníkom priblíži vývoj územnosprávneho členenia Slovenska prostredníctvom historickej kartografie. Výstava ponúkne jedinečný pohľad na mapy, ktoré vznikali v priebehu 18. až začiatku 20. storočia a odrážajú politické, správne aj kultúrne zmeny nášho…

    Prejsť na článok
  • Keď sa vzlietalo pri Banskej Bystrici

    Zabudnuté letisko v Šalkovej Vedeli ste, že Banská Bystrica mala v minulosti vlastné letisko? Nachádzalo sa v mestskej časti Šalková, na území dnešného priemyselného parku. V prvej polovici 20. storočia patrilo k významným centrám bezmotorového lietania na Slovensku a zohralo dôležitú úlohu v rozvoji plachtárstva v regióne. Letisko v Šalkovej - kedysi (hore) a dnes…

    Prejsť na článok
  • Hranice nakreslené ceruzkou: keď mapa rozhodovala o osudoch ľudí

    Na mnohých historických mapách vyzerajú politické hranice pokojne a samozrejme – tenká čiara, jemný farebný pás. V skutočnosti však často vznikali rýchlo, ďaleko od terénu a bez znalosti miestnych pomerov. Doslova ceruzkou na mape. Keď mapa bola rýchlejšia než realita Najmä po veľkých konfliktoch – po napoleonských vojnách, po roku 1918 či po druhej svetovej…

    Prejsť na článok
  • Od Comitatus k regiónom – príbeh čiar, ktoré nakreslili Slovensko

    Keď sa v múzeu zahľadíte na staré mapy, privítajú vás latinské názvy ako Mons (vrch), Fluvius (rieka) či Lacus (jazero). Najčastejším nápisom v legendách je však Comitatus – výraz pre správny celok, ktorý po stáročia formoval tvár dnešného Slovenska. Hoci na mapách vyzerá nemenne, za týmto slovom sa skrýva búrlivý vývoj od šľachtických stolíc po moderné župy. 18. storočie: Zlatý vek šľachtických stolíc…

    Prejsť na článok
  • Dekoratívne prvky mapy – krása a význam historickej kartografie

    Mapa je predovšetkým nástrojom na zobrazenie priestoru, no najmä v minulosti plnila aj dôležitú reprezentatívnu a estetickú funkciu. Historické mapy neboli vytvárané len ako presné orientačné pomôcky, ale aj ako umelecké diela určené pre panovnícke dvory, šľachtu, úrady či učené inštitúcie. Práve dekoratívne prvky zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní ich výtvarného a symbolického významu. Čo…

    Prejsť na článok
  • Nový rok, nový začiatok a … kartografia

    Začiatok nového roka v sebe vždy nesie prísľub zmeny. Je to čas bilancovania, plánov a nových ciest – doslova aj obrazne. Práve v tomto symbolickom období sa oplatí obrátiť pozornosť ku kartografii, vede a umeniu mapovania sveta, ktoré ľudstvo sprevádza už tisícročia. Mapy ako zrkadlo doby Mapy nikdy neboli len neutrálnym záznamom reality. Vznikali z…

    Prejsť na článok
  • Vianoce na mapách: Kartografia v čase sviatkov

    Vianoce sú obdobím svetiel, príbehov a návratov – domov, k tradíciám aj k spomienkam. Kartografia, hoci na prvý pohľad pôsobí racionálne a technicky, má s vianočným časom viac spoločného, než by sa mohlo zdať. Mapy totiž nie sú len nástrojom orientácie v priestore, ale aj nositeľmi významov, emócií a kultúrnej pamäte. V období Vianoc sa…

    Prejsť na článok
  • Papierové mestá – kartografické tajomstvá máp

    Keď si kartografi vymýšľali Mapy sú vnímané ako presný obraz sveta, no dejiny kartografie ukazujú, že nie vždy zobrazovali výlučne realitu. Jednou z najzaujímavejších a zároveň najmenej známych praktík kartografov boli tzv. papierové mestá – úmyselne vymyslené geografické objekty, ktoré sa objavovali na mapách ako súčasť ochrany autorských práv. Čo sú papierové mestá? Papierové mestá…

    Prejsť na článok