To, čo je mapa sa rokmi menilo.
Prvé mapy, alebo to čo sa vtedy pokladalo za mapu, boli len značky na kostiach, dreve, kameni… Čokoľvek, čo si mohli, ale zároveň nemuseli vziať so sebou. Pokojne si mohli cestu označiť na stenu jaskyne.
Starovekí Gréci si nepredstavovali mapy ako my dnes. Pohľad zhora im bol neznámy. Namiesto toho si zem predstavovali ako sieť. Prešli cez rieku, za ktorou našli les, keď uvidia vysoký kameň, podobný stromu, zahnú doľava až k prameňu… Pozerali sa na svet tak ako boli zvyknutí. Žiadna vtáčia perspektíva. A podľa toho sa aj orientovali.
Skok v navigácií prinieslo námorníctvo. S dlhšími plavbami, ktoré viedli cez otvorené more, kde už nebola na dohľad žiadna zem, museli podľa niečoho určiť smer. Hviezdy nad hlavou sa im stali jedinou zárukou, že sa doplavia v poriadku do cieľa.
Na to im slúžil
Astroláb
Astronomický, astrologický a navigačný prístroj. Dokázali s ním zistiť zemepisnú šírku alebo aj čas zmeraním uhlovej výšky hviezd, teda aj Slnka počas dňa.
Mikovíniho inovatívne merania
Samuel Mikovíni nechcel urobiť rovnaké chyby ako jeho predchodcovia kartografi. Meral preto niekoľkými spôsobmi, ktoré navzájom potvrdili správnosť údajov. Astronomickými meraniami vypočítal geografickú šírku aj dĺžku a magnetickými meraniami buzolou so strelkou dlhou jednu stopu získal základné čísla. Ďalšími dvomi meraniami si svoje vedomosti len potvrdil. Geometrickými meraniami meral uhly s goniometrom a vzdialenosti meračskou reťazou, kým pre hydrografické pripevnil buzolu na loď.
Kvadrant
Mechanický prístroj v tvare štvrťkruhu na meranie vzdialeností hviezd, ale Mikovíni ho používal na určovanie zemepisných šírok pri mapovaní uhorských stolíc.
Buzola
Je vodný kompas doplnený o zariadenie na zameriavanie smerov vo vodorovnej polohe.
Goniometer
Uhlomer, v takej forme ako ho poznáme. Pomôcka na meranie uhlov v polkruhovom tvare.
Meračská reťaz
Podobne ako meračské koleso alebo meračské pásmo, reťaz má určitú dĺžku, podľa ktorej merali vzdialenosť. Jej výhoda bola v pohyblivosti.
Všetko to potom zapísal do mapy rovnako inovatívnou metódou. Ichnografické šrafy zobrazili hory, u ktorých už dokážeme rozoznať ich výšku.
Vojenské mapovania 18.-19.storočia
V prvom vojenskom mapovaní (18.storočie) sa presnosťou nezaoberali. Stačila im buzola, sextant a meračský stôl.
Sextant
Mechanický prístroj na meranie vertikálnych a horizontálnych uhlov pri určovaní zemepisnej dĺžky a šírky. Údaje boli nezanedbateľnou súčasťou v navigácií aj astronómií.
Meračský stôl
Využívali pre výrobu máp priamo v teréne. Je to rysovacia doska na trojnožke, ktorú si mohli prispôsobiť podľa terénu. Po nej sa pohybuje pravítko s ďalekohľadom na určovanie vzdialenosti a prevýšení. Vodorovné a výškové uhly pevných bodov už museli byť známe, aby sa potom vykreslil polohopis mapy.
Buzola
(použitá už Mikovínim)
V druhom mapovaní (19.storočie) sa poučili a namiesto odhadu voľným okom použili presnejšie metódy.
Zrkadlové sextanty
Bol neskoršou verziou mechanického sextantu. Namiesto mechaniky sa vyvinul až to optickej metódy zobrazovania uhlov.
http://muzeji.hr/en/collection/object/268429/otto-fennel-sohne-teodolit-otto-fennel-sohne
Teodolit
Geodetický prístroj na meranie horizontálnych uhlov v trojuholníkoch, aj vertikálnych pri vertikálnych teodolitoch. Používa sa na výpočet uhlov, prevýšení potrebných pro topografickom mapovaní.
Nivelácia
Nivelačný prístroj meria prevýšenie od jedného bodu k druhému metódou geometrickej nivelácie. Z ďalekohľadu vo vodorovnej polohe a nivelačných lat sa odčíta prevýšenie, ktoré sa matematicky vypočíta alebo pomocou tabuliek
Metóda per contact
Meranie drevenou tyčou.
Polsekundové kyvadlové hodiny
Používali pre meranie času pri určovaní zemepisnej dĺžky.
Pri treťom meraní (2.polovica 19.storočia), ktoré bolo najpresnejšie sa presunuli na najdôveryhodnejšie a súčasne najmodernejšie techniky, ktoré v druhej polovici 19.storočia mali prístupné.
Teodolit
(použité už v druhom mapovaní)
Nivelácia
(v druhom mapovaní)
Meračský stôl
(v prvom mapovaní)
Štvrté mapovanie (koniec 19.storočia) bolo zo všetkých najpresnejšie. Bohužiaľ, nestihli ho dokončiť. Jediné, čo dokončili a vydali, bola mapa Vysokých Tatier.
Fotogrametria
Je vedia, či umenie získavania informácií o povrchu Zeme meraním a interpretovaním zo snímok, skenerov a záznamov. Teda to čo odfotili alebo namerali spracovali do topografickej mapy.
Ako vyzerali mapy vyrobené takýmito pomôckami?
