Ignác Háček (Ignácz Hátsek) bol významný kartograf, zememerač a úradník slovenského pôvodu, pôsobiaci v období Rakúsko-Uhorska. Narodil sa pravdepodobne 7.4.1828 v Novom Meste nad Váhom (Vágújhely) a umrel 5.3.1902 v Budapešti (VII. obvod /Erzsébetváros).
Ako talentovaný kartograf sa zameriaval na tvorbu administratívnych máp, ktoré slúžili na správne, plánovacie a vzdelávacie účely. Väčšinu svojho života venoval mapovaniu slovenských regiónov. Pôsobil vo Viedni a neskôr aj v Budapešti. Je autorom vyše 100 máp a súboru župných máp Uhorska. Jeho diela vynikajú precíznosťou a dôrazom na detaily.
Háček pôsobil ako zememerač a kartograf pre uhorské úrady, kde zohrával významnú úlohu pri tvorbe máp, ktoré dokumentovali administratívne členenie krajiny v 19. a na začiatku 20. storočia. Jeho mapy sa stali dôležitým nástrojom pre štátnu správu, no zároveň poskytujú cenné informácie o geografii a administratívnych hraniciach Slovenska v tomto období. Napriek tomu, že jeho diela sú dobre zdokumentované, podrobnosti o jeho osobnom živote ostávajú pomerne nejasné.
Háčkovo dielo:
Župné mapy krajín Uhorskej svätej koruny z r. 1880
Jedná sa o ucelenú sériu máp žúp Uhorska z roku 1880. Táto edícia obsahovala približne 81 listov (máp žúp) tlačených ako farebné litografie v mierke cca 1 : 500 000. Jednalo sa buď o voľné listy alebo viazané ako atlas.
Vydanie a tlač sú viazané na budapeštianske vydavateľstvá tej doby (menované Rautmann / Lampel / Posner pri rôznych edíciách). Mnohé inzeráty a katalógy spomínajú nasledovné mená – Rautmann Frigyes (vydavateľ) a Posner Károly (rytec/tlačiar), resp. Lampel Wodjaner (vydavateľ) a Ullmann József (tlačiar).
Litografické mapy žúp Slovenska
Medzi najvýznamnejšie diela Ignáca Háčka patria jeho litografické mapy žúp Slovenska, ktoré zachytávajú administratívne členenie krajiny na prelome 19. a 20. storočia. Tieto mapy boli vyhotovené s mimoriadnou presnosťou a zobrazujú hranice jednotlivých žúp, sídla, komunikácie a prírodné prvky, ako sú rieky a pohoria.
Háčkove mapy boli vytvárané technikou litografie, čo umožňovalo detailné a estetické zobrazenie krajiny. Následne boli kolorované a ilustrované. Tieto mapy boli určené najmä pre štátnu správu a verejné inštitúcie, no zároveň slúžili aj ako vzdelávací materiál a cenný zdroj informácií pre geografov a historikov.
Význam Háčkových máp
Litografické mapy Ignáca Háčka poskytujú jedinečný pohľad na historické administratívne členenie Slovenska v období Rakúsko-Uhorska. Sú dôležitým dokumentom, ktorý zachytáva dobovú organizáciu územia a slúži ako cenný zdroj informácií pre historický a geografický výskum.
V Slovenskom múzeu máp patria Háčkove mapy medzi cenné exponáty. Návštevníci majú možnosť obdivovať nielen technickú precíznosť, ale aj umeleckú kvalitu jeho tvorby.
Nedávno nám pribudli nové exponáty, ktoré obohatili výstavu Slovenskí kartografi v Uhorsku. Tak neváhajte a príďte nás navštíviť. Táto výstava potrvá už len do konca roka 2025.
