Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo predchádzalo mapám, ako ich poznáme dnes? Teda spratným papierovým kúskom, ktoré sa nám zmestia do batoha, či do kabelky?
Tak sa na to poďme pozrieť. Naši predkovia využívali rôzne materiály na zaznamenávanie určitých plánikov miest a oblastí, v ktorých žili, resp. lovili. Z tých trvácnych, ktoré sa nám zachovali dodnes, to boli predovšetkým kosti a skaly.
Ani nemusíme chodiť ďaleko. U našich západných susedov sa v archeologickom nálezisku Pavlov na Morave našla tzv. Pavlovská mapa. Ide o gravírovaný mamutí kel, na ktorom sú vyznačené kopce a rieka. Jedná sa o jednu z najstarších máp na svete. Je cca 27 tis. rokov stará. Na danú dobu má veľmi presnú mierku, cca 1:25 000. Podobná mapa sa našla aj na Ukrajine. Tá má približne 15 tis. rokov.
Potom tu máme mapy vyryté do veľkých skál, tzv. petroglyfy. Napríklad mapa z Bedoliny v Taliansku. Považuje sa za jednu z najstarších v Európe. Vznikla pravdepodobne počas doby železnej (asi 1. tisícročie p.n.l.). Obsahuje komplexnú sieť rytín (pravidelné obdĺžniky, línie, postavy ľudí a zvierat, geometrické symboly a možné vyobrazenia obydlí a dedín). Je súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO.
Existujú však aj malé kamenné doštičky s rytinami. Takou je aj napríklad doštička nájdená v jaskyni Abauntz v Španielsku. Táto pochádza z neskorého paleolitu – približne 13 660 r. p.n.l. Je to rytina zobrazujúca rieku/potok, hory/svahy, jaskyňu/úkryt a zvieratá – zrejme korisť. Ide o unikátny prehistorický dokument. Hoci to nevieme presne, je pravdepodobné, že slúžila na navigáciu alebo plánovanie lovu.
Ďalšia kamenná doska s vyrytými tvarmi a líniami pochádza z Francúzska. Tento kamenný blok bol objavený v Saint-Bélec v Bretónsku. Pochádza z doby bronzovej (cca 1900 – 1650 p.n.l.) Je to zrejme najstaršia terénna topografická mapa Európy, ktorá pravdepodobne slúžila na plánovanie ciest a orientáciu v krajine. Zobrazuje vodné toky, pohoria, ale aj parceláciu pôdy. Zobrazené územie pokrýva asi 30 km².
Do skál sa nielen rylo, ale sa na ne aj kreslilo. Príkladom čoho je mapka, alebo skôr urbanistický plán mesta. Tento pochádza z archeologického náleziska Çatalhöyük v Turecku a je z obdobia neolitu (cca 6600 p.n.l.). Je to vlastne freska nájdená v jednom z domov. Na jej spodnej časti sú obdĺžnikové tvary usporiadané husto vedľa seba – zrejme domy a v hornej časti sa pravdepodobne nachádza sopka (Hasan Dağ) v momente svojej erupcie.
