Polyhistor, slovenský zememerač, banský inžinier, kartograf, prvý profesor baníckej školy. Vedci avšak o jeho narodení vedia málo. Historické pramene uvádzajú rozdielne miesto a rok narodenia. Niekde je to *1686, Cinobaňa-Turíčky inde *1700, Ábelová. Čo však je isté a historikmi potvrdené, do dejín sa zapísal ako Slovák, ktorý zaznamenal skutočný kvalitatívny prelom v uhorskej geodézii a kartografii.
Vyučil sa najskôr za rytca v Norimbergu. Medirytectvo mu učarovalo a dosiahol v ňom značnú dokonalosť. Svedčí o tom aj jeho rytina Demänovskej ľadovej jaskyne z roku 1719, ktorú vytvoril podľa náčrtu polyhistora Georga Buchholtza ml. V rokoch 1721-1722 študoval matematické vedy na univerzite v Altdorfe, kartografické a zememeračské vzdelanie získal v Jene, kde roku 1723 dostal ako prvý Slovák titul inžiniera.
Mikovíniho spolupráca s polyhistorom a encyklopedistom Matejom Belom sa začala vypracovaním máp a obrazových príloh do Belovho rozsiahleho diela o Uhorsku Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska, 1723) a vyvrcholila spracovaním mapových podkladov pre sériu monografií o uhorských stoliciach Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku, 1735).
Z rozhodnutia cisára Karola VI. sa Mikovíni v roku 1735 stal riaditeľom banskej školy v Banskej Štiavnici. Bola to prvá banská škola v Uhorsku, ktorú sám založil. Vypracoval si vlastnú kartografickú metódu, zdokonalil meračské metódy. Uskutočnil rozsiahle geodetické merania. Ako nultý poludník používal meridián prechádzajúci cez severovýchodnú vežu Bratislavského hradu. Hlavnými bodmi jeho triangulačnej siete boli Bratislava, Svätý Jur, Nitra, Banská Bystrica a vrchy Vojšín či Sitno.
Nultý poludník pod Bratislavským hradom môžete vidieť dodnes.
Samuel Mikovíni zomrel 23. marca 1750 cestou z Trenčína do Banskej Štiavnice. Podľahol prechladnutiu, ktoré ho postihlo na vymeriavacích prácach pri Váhu. Pre rozsah a genialitu diela, ktoré Mikovíni vytvoril, ho dodnes nazývajú slovenský Leonardo da Vinci.
Pri príležitosti 250. úmrtia Samuela Mikovíniho Národná banka Slovenska v roku 2000 vydala pamätnú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk.
Osobnosť Samuela Mikovíniho približuje publikácia Anna Regina (2006) od spisovateľky Rút Lichnerovej. O polyhistorovi sa píše aj v knihe Vzdelaní príbuzní (2013) Vladimíra Leksu-Pichaniča.