Pojem jaskyniarstvo je pomerne známe. Slovensko patrí medzi krajiny, s ktorých počtom viac než 7 100 jaskynných priestorov patrí medzi tie najpočetnejšie v celej Európe. Medzi tie najznámejšie jaskynné priestory samozrejme patrí aj Demänovská jaskyňa, ktorá sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš. Vedeli ste o tom, že prvé mapovanie jaskynných priestorov prebehlo práve v Demänovskej jaskyni už v roku 1719?  

Demänovská ľadová jaskyňa, známa aj pod názvami ako Čierna či Dračia jaskyňa je súčasťou Demänovského jaskynného systému, ktorý má podľa posledných informácií z roku 2019 niečo cez 42 kilometrovú dĺžku. Predstavuje teda najdlhší jaskynný systém na východnej strane Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách. 

To, že demänovská jaskyňa sa považuje za jednu z tých najznámejších sa dá považovať aj fakt, že prvé mapové diela so zameraním na jaskyniarstvo boli venované práve tomuto komplexu a to už v 18. Storočí. Juraj Buchhalotz, autor prvej mapy jaskyne na Slovensku bol vo svojom období uznávaný speológ, prírodovedec ale aj geograf. Vďaka svojej vášni k prírodným krásam Liptova sa počas tamojšieho pôsobenia venoval rôznym aktivitám, ako bolo aj výškové meranie Vysokých tatier či práve spomínané jaskyniarstvo. Študoval jeho geologickú stavbu, minerálne vody a iné prírodné zaujímavosti. Ním vypracovaná mapa Demänovskej jaskyne bola prvý krát uverejnená v roku 1723 Matejom Bellom v diele Hungariae antiquae et novae prodromus.  

Pri tejto mape si môžeme všimnúť, že Juraj Buchhalotz použil pre zobrazenie počtu podlaží nachádzajúcich sa v jaskyni práve bokorys, čo v technickom kreslení označuje pohľad z bočnej strany. Každá jedna časť bola označená príslušným pomenovaním, ktoré neskôr v dolnej časti, taktiež nazývanej aj legenda, dôkladne vysvetlil a opísal.  

Takéto a podobné diela nájdete u nás v expozícií múzea ešte do konca júna 2023. Téma jaskyniarstvo a baníctvo ponúka skutočné mapové skvosty, ktoré nájdete len u nás.