Po prvýkrát územie Čiech, Moravy a Sliezska zaznamenal alexandrijský astronom a geograf  Ptolemaios, ktorý žil približne v rokoch 90-160 n.l. V najstaršom dochovanom spise ,,Ptolemaiova Geografia“ z 13. storočia možno toto územie identifikovať v rámci pohoria Suditi montes, ktoré zrejme zahrňuje západné a severné pohraničné pohorie od Smrčin až po Jeseníky a pohorie Hercinia silva, ktoré predstavujú horské masívy lemujúce českú kotlinu pomenovanú „Boiemum, et Baemi“ z južnej strany.

S tak jednoduchým popisom českých zemí sa uspokojovali mapy vtedy známeho sveta ešte na začiatku 14. storočia. Začiatky ich podrobnejšieho zobrazovania predpokladáme až v 14. a 15. storočí, čiže v dobe, kedy sa pre presnejšie a úplnejšie mapy našich končín zbieral a doplňoval materiál na stredoeurópskych univerzitách. Doposiaľ síce nepoznáme žiadne podrobnejšie mapy stredoeurópskych priestorov z týchto dvoch storočiach, predpokladám však, že existovali, lebo sa dochovali návody k ich zostrojeniu.

Najznámejším prameňom tohto druhu sú súradnicové tabuľky pochádzajúce z doby okolo roku 1420, s ktorými môžeme takúto mapu rekonštruovať i dnes. Tabuľky udávajú polohu asi 100 stredoeurópskych miest – na Morave napríklad Šumperk, v Sliezsku Bruntál, z riek napríklad Morava.