Prví objavitelia najjužnejšieho svetadielu nezožali veľkú slávu

12 septembra, 2022

Zaujímavosti

Antarktídu objavili nezávisle od seba Nemec, Američan a Ír v roku 1820. Legendy o Maorioch, ktorí videli jej brehy už v siedmom storočí, sa donedávna brali s rezervou. Dnes vedci potvrdzujú, že sa zakladajú na pravde. Ľadová krajina na juhu vraj nebola len náhodnou súčasťou sveta týchto Polynézanov.

Etnobiologičky Priscilla M. Wehi, docentka na Univerzite v Otagu na Novom Zélande, so svojím vedeckým tímom podrobne skúmala Maorioch, ktorí údajne videli brehy Antarktídy už v siedmom storočí. Prvky odkazujúce na pradávne spojenie Maoriov s Antarktídou nachádza v ich ľudovom rezbárstve aj tkaninách. Je presvedčená, že Maoriovia z ostrovov v Tichom oceáne objavili Antarktídu oveľa skôr ako Nový Zéland (1320 až 1350) a že nebola len náhodno súčasťou ich sveta.

Na ostrove Rarotongan, najväčšiom z Cookových ostrovov, sa od siedmeho storočia odovzdáva legenda o Maoriovi menom Ui-te-Rangiora, ktorý sa v kanoe dostal tak blízko k Antarktíde, že videl kryhy a ľadovce Južného ocenánu. Dojem z nich vyjadril slovami „tai-uka-a-pia“, v preklade „more peniace ako taka“. Znamená to, že more mu pripomínalo peniaci biely škrob z hľuzy tropickej rastliny Tacca leontopetaloides, ktorá je v tejto oblasti jedným z hlavných zdrojov obživy.

Poruštený Nemec o južnej krajine ľadu pochyboval

V rokoch 1772 až 1775 oboplával južnú časť zemegule James Cook, britský námorný dôstojní a významný geografický objaviteľ. Približne medzi 60. a 70. stupňom južnej zemepisnej šírky videl obrovské kusy ľadu, čo naznačovalo, že ak Terra Australis Incognita vôbec existuje, leží niekde za týmito ľadovými balvanmi.
V roku 1820 sa k nim, a niektorí ešte ďalej, dostali muži troch národností: Nemec, Američan a Ír. Južnú krajinu ľadu našli nezávisle od seba a ich cesty k nej vydláždili odlišné okolnosti.

Fabian Gottlieb Benjamin von Bellingshausen (1778-1852) si zdôraznil príslušnosť k ruskej národnosti poruštením svojho mena na Fadej Fadejevič Bellinsgauzen. V rokoch 1803 až 1806 sa zúčastnil na prvej ruskej námorníckej expedícii okolo zemegule. Neskôr aj ako viliteľ dvoch lodí Vostok a Mirnyj, kedy viedol južnú polárnu expedíciu. 1820 počas výpravy zaznamenal pobrežie Antarktídy. Avšak pre riziko zrážky s kryhami sa k nemu nemohli pirblížiť bližšie ako na vzdialenosť 32 km. O tom, že si vôbec neuvedomoval význam svojho objavu, svedčí jeho zápis z 8. apríla 1820:“Nikde od Sandwichových ostrovov po Nové Holandsko (tak sa vtedy nazývala Austrália, pozn.aut.) som nenašiel dôkaz o veľkej južnej krajine. A to napriek tomu, že ka to vietor dovolil, väččšinou som smeroval dovnútra alebo do blízkosti polárneho kruhu. Ak taká zem existuje, musí ležať za týmto ľadom, musí ním byť pokrytá a je nemožné ju rozpoznať.

Na obrázku nižšie:

Ptolemaiova mapa sveta, ktorú prekreslil nemecký mních a kartograf Mikuláš Germanus v roku 1467.

Unesený Ír, ktorý rozšíril britské impérium

Po porážke Napoleona pri Waterloo (1815) vyslali Edwarda Bransfielda do juhoamerického prístavu Valparaiso chrániť britské záujmy počas boja Čile za nezávislosť od Španielska. 1819 dostal príkaz výplávať do južných vôd a mal overiť hlásenia Williama Smitha, majiteľa a kapitána anglickej obchodnej lode, ktorý pri svojich plavbách opakovane zahliadol nezmapovanú krajinu, dnes známu ako Južné Shetlandské ostrovy. 

Časť posádky vysadil na pobreží ich najväčšieho ostrova King George, kde vztýčil vlajku britského impéria na znak nároku na nové územie. V Januári 1820 sa loď Williams vynorila z hmly a jej posádka spozorovala ohromnú krajinu ľadu. „Najprv sme sa ocitli v obkľúčení troch obrovských ľadovcov a o 20 minút neskôr nás ohromil nečakaný objav zeme,“ zapísal si lodný poddôstojník Charles Poynter, vďaka ktorému sa tento moment zachoval, pretože Bransfieldove denníky sa stratili. „Krajina je spolovice obklopená ostrovmi až potom sa vynorila v plnej kráse s obrovskými horami, drsnými skalami a neúrodnými hrebeňmi pokrytými snehom.“
Severozápadné svahy Antarktického polostrova Bransfield pomenoval Krajina Trinity (podľa oficiálnej britskej organizácie pre morské majáky). Dnes je toto územie najsevernejšej časti Antarktického poloostrova, ktorý vybieha severozápadne k juhoamerickej pevnine, známe ako polostrov Trinity.

Zdroj: Historická revue 2022

Na obrázku nižšie 

Slávny moreplavec James Cook