Ako vyzeralo Uhorsko na konci 17. storočia? Jednu z odpovedí prináša Parvus Atlas Hungariae – Malý atlas Uhorska, ktorý vyšiel vo Viedni v roku 1689. Dielo Fabiusa Antonia de Colloredo a Gabriela Hevenesiho patrí k významným medzníkom v dejinách uhorskej kartografie a zároveň k pozoruhodným príkladom raného zobrazenia krajiny v podobe malého, kompaktného atlasu.
Fabius Antonius de Colloredo a Gabriel Hevenesi, Parvus atlas Hungariae, medirytina, Viedeň 1686, zdroj: SMM
Atlas, ktorý sa zmestil do vrecka
Úplný názov diela znie Parvus Atlas Hungariae sive Geographica Hungariae in 40 tabellas divisae descriptio – Malý atlas Uhorska alebo geografický opis Uhorska rozdeleného na 40 tabúľ. Vyšiel vo Viedni v tlačiarni Leopolda Voigta v roku 1689. Bibliografické záznamy zachovaných exemplárov uvádzajú 38 mapových listov a dve rozkladacie mapy.
Na titulnej strane je ako autor práce uvedený gróf Fabius Antonius de Colloredo, ktorý ju predstavil na viedenskej univerzite v rámci svojej akademickej práce. Pri vzniku atlasu však zohral dôležitú úlohu aj jezuita Gabriel Hevenesi, jeho profesor a neskôr významný zberateľ historických dokumentov. Odborná literatúra preto dielo označuje ako Colloredov a Hevenesiho atlas.
Detail titulného listu Parvus Atlas Hungariae, 1689, zdroj: Hungaricana, Library
Atlas zobrazuje Uhorsko na sérii podrobných máp. Nejde pritom iba o mapovú prílohu: súčasťou diela je aj geografický opis krajiny, vysvetlenia týkajúce sa používania máp a zemepisných súradníc a rozsiahly register geografických názvov. Atlas uvádza 2 065 miestnych názvov a 119 vodných názvov, pričom pri nich zaznamenáva aj údaje o zemepisnej polohe.
Detail prvého listu Parvus atlas Hungariae (vľavo hore) – mierka, zdroj: SMM
Čo nám mapa prezrádza?
Parvus Atlas Hungariae vznikol v období výrazných zmien v Uhorsku. Po desaťročiach osmanskej nadvlády sa územie opäť intenzívne poznávalo, mapovalo a administratívne usporadúvalo. Atlas preto predstavuje nielen geografický obraz krajiny, ale aj doklad dobového spôsobu zhromažďovania a usporadúvania geografických informácií.
Pozoruhodná je aj jeho kartografická stránka. Mapy boli vytlačené ako medirytiny a vďaka úzkemu, vysokému formátu vzniklo dielo, ktoré odborná literatúra označuje za jeden z najstarších záchytných príkladov zobrazenia Uhorska v podobe vreckového atlasu. Súčasťou diela je dokonca výklad kartografických projekcií, zemepisnej šírky a dĺžky a problematiky určovania polohy.
Detail poslednej dvojstrany, Parvus atlas Hungariae (vpravo dole), zdroj: SMM
A kde v atlase hľadať Slovensko ?
Na celkovej mape Uhorska musíme hľadať územie dnešného Slovenska v jeho severnej časti – približne od ľavého horného okraja mapy smerom k pravému hornému okraju. Západná časť dnešného Slovenska leží približne v ľavej hornej štvrtine, stredné Slovensko v hornej strednej časti a východné Slovensko pokračuje smerom k pravému hornému okraju mapy.
Inými slovami, ak sa na mapu pozeráme ako na celé Uhorsko, Slovensko tvorí v podstate dlhší pás pozdĺž jeho severnej hranice – od oblasti dnešnej Bratislavy na západe až po Zemplín a Užsko na východe.
A ešte jeden fakt, ktorý je potrebné spomenúť: nie je to úplne presný obrys dnešného Slovenska, ktorý by sme si mohli na mape jednoducho „vyfarbiť“. Hranice vtedajších stolíc sa nekryjú presne s dnešnou štátnou hranicou. Navyše samotné mapy obsahujú kartografické nepresnosti a preberajú aj staršie chybné údaje. Odborná literatúra napríklad upozorňuje, že Colloredov a Hevenesiho atlas zachytáva zo slovenského územia v porovnaní s neskorším Korabinského atlasom iba približne 20–25 % názvov, pričom pri Orave je to dokonca iba okolo 5 %.
Mapové listy Parvus atlas Hungariae zobrazujúce prevažnú časť dnešného územia Slovenska, zdroj: SMM
Kde sa zachovali pôvodné exempláre?
Keďže išlo o tlačenú knihu, neexistuje jeden jediný „originál“ atlasu. Zachovalo sa viac exemplárov prvého vydania. Jeden z nich sa nachádza v zbierkach Eötvös Lorándovej univerzity v Budapešti (ELTE), kde patrí k cenným kartografickým dielam knižnej zbierky. Odborný výskum zároveň pracuje s Hevenesiho zbierkou Collectio Hevenesiana, v ktorej je uložený aj súbor rukopisných máp súvisiacich s jeho kartografickou činnosťou.
Interiér univerzitnej knižnice – Eötvös Loránd University v Budapešti, zdroj: ELTE
Ďalší zachovaný exemplár prvého vydania je evidovaný v Univerzitnej knižnici Univerzity v Pécsi pod signatúrou RMK.III.3549. Katalóg pri ňom uvádza 48 listov a 38 mapových listov. Ďalej v múzeu Slavonije v Osijeku, ktoré uvádza Parvus atlas Hungariae z roku 1689 ako najstarší atlas vo svojej atlasovej podzbierke. A jeden nájdeme aj vo Francúzskej národnej knižnici (BnF) v Paríži.
Práve zachované exempláre nám dnes umožňujú porovnávať historické mapy s územím, ktoré poznáme zo súčasných máp. Ak však nemáte cestu do spomínaných inštitúcií, informácie, ako aj digitálnu kópiu nájdete v Historickom atlase Slovensko na starých mapách z vydavateľstva CBS.
Slovensko na starých mapách, historický atlas hornouhorských stolíc, CBS spol, s.r.o.
Alexandra Damerdjioui