Ptolemaiova mapa – ,,Magna Germania“ – zobrazuje dnešný geografický priestor strednej Európy v období približne 150 rokov n.l. a je tak najstaršou mapou zobrazujúcou územie Slovenska.
Prvýkrát Horné Uhorsko zaznamenal alexandrijský astronóm a geograf Ptolemaios, ktorý žil približne v rokoch 90 – 160 n.l. V najstaršom zachovanom opise Ptolemaiovej Geografie z 13. storočia je možné Slovensko identifikovať v rámci pohorí Carpates mons, prípadne Sarmatici montes, ktoré zrejme zahŕňajú Karpatský horský oblúk od Moravskosliezských Beskýd a Kysúc až po Východné Karpaty na území Rumunska. Zachytený je nielen tok Dunaja, ale aj viacero obchodných staníc, ktoré lemujú obchodné cesty od Brigetia na Dunaji k Baltu. Východiskom týchto ciest bola Celemantia – pevnosť v blízkosti dnešného Komárna na ľavom brehu Dunaja oproti Brigetiu blízko obce Iža.
Aj keď Ptolemaios udal zemepisné súradnice viacerých osád vo svojej mape, ťažko sa lokalizujú a identifikujú v súčasných mapách. Počiatky podrobnejšieho zobrazovania Uhorska predpokladáme až v 14. a 15. storočí, teda v čase, keď sa pre presnejšie a úplnejšie mapy našich končín zhromažďoval a dopĺňal materiál na stredoeurópskych univerzitách. Dosiaľ síce nepoznáme žiadne podrobnejšie mapy stredoeurópskeho priestoru z týchto dvoch storočí, predpokladá sa, že existovali, pretože sa dochovali návody na ich zostrojenie.
Najjasnejším prameňom tohto druhu sú súradnicové tabuľky pochádzajúce z čias okolo roku 1420, s pomocou ktorých môžeme takúto mapu rekonštruovať aj dnes. Tabuľky udávajú polohu asi100 miest voči stredu celej veľkej kruhovej mapy, na ktorej zostavenie slúžili. Miesta sú rozlíšené podľa toho, či ležia na riekach alebo vedľa nich, súradnice sú potom uvedené aj pre pramene a ústia hlavných riek. Stačí preto iba k načrtnutiu schematického obrazu Slovenska pred viac ako 500 rokmi. Mapa zaznamenáva vtedy významné mestá Bratislavu, Kremnicu a Košice. Z vodných tokov boli do mapy zakreslené rieky Hron, Poprad a Hornád.
Klaudios Ptolemaios
Bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
Svojho času zaviedol 48 súhvezdí, ktoré zostavil z najjasnejších viditeľných hviezd, ktoré mu pripomínali určité obrazce postáv, zvierat alebo vecí. Mnohé z jeho súhvezdí sa v modernej astronómii používajú dodnes.
Svoje astronomické názory publikoval v knihe Almagest. Myslel si, že Zem je ideálna guľa v strede vesmíru, obklopená siedmimi priehľadnými guľami, z ktorých každá nesie pohybujúci sa objekt. Podľa rýchlosti na oblohe (a predpokladanej vzdialenosti od Zeme) tam boli Mesiac, Merkúr, Venuša, Slnko, Mars, Jupiter a Saturn. Ôsma sféra obsahovala hviezdy. Vynašiel matematický systém, ktorým sa mal dať predvídať pohyb planét. Zistil tiež zemepisnú šírku a dĺžku mnohých miest na Zemi. Jeho mapy boli také dobré, že ich použil aj Krištof Kolumbus.