V roku 1955 predstavovali armádne zákazky 100%výroby. No vďaka inováciám technického vybavenia tlačiarne, kde sa inštalovali veľkoformátové hárkové ofsetové stroje a polygrafické zariadenia, mohol podnik začiatkom 60. rokov využívať štvrtinu svojej kapacity na produkciu.

Rok 1969 priniesol rozsiahle zmeny v Československej ľudovej armáde. Tieto zmeny sa dotkli aj VKÚ, ktorého kartografická časť musela opustiť svoje priestory v B. Bystrici. Dôvodom bolo uvoľniť miesto pre Vojenskú školu Jána ŽIčka z Bratislavy.

V tom čase boli v Harmanci umiestnené polygrafické kapacity a začalo sa teda s výstavbou novej budovy. Rozsiahla povodeň, ktorá zaplavila mesto B.Bystrica v roku 1974 urýchlila sťahovanie do nových priestorov.

 Od tohto času (28. októbra 1974) začal celý ústav pôsobiť v Harmanci pod názvom: Vojenský kartografický ústav, Harmanec. Sústredili sa v ňom postupne jedny za najväčších kartografických kapacít v celej Európe a z VKÚ v Harmanci sa stalo špičkové kartografické pracovisko, uznávané v celom Československu a neskôr aj za hranicami.

Z jeho produkcie pochádzala podstatná časť armádnych kartografických a polygrafických produktov. Úsilie bolo zamerané na aktualizáciu a prepracovanie Československého vojenského atlasu, ktorý bol vydaný pod názvom Vojenský zemepisný atlas, známy svojou mimoriadnou kvalitou.

Kartografickí aj polygrafickí odborníci z radov profesionálnych vojakov boli v začiatkoch vzdelávaní v jednoročnej topografickej škole. Takto sa zvyšovala kvalita pracovného tímu ľudí.

Do výroby prichádzali aj vojaci z povolania i branci na základnej vojenskej službe. Príprava nováčikov a vojakov základnej služby mala pre ústav veľký význam. Boli vyučení v polygrafických profesiách.

Časté zmeny v usporiadaní zemepisnej služby Československej armády v 50.-60. rokoch a neustály nárast úloh VKÚ vyžadovali neustály prísun nových pracovníkov.

Preškolenia sa konali formou kartografického kurzu, kde sa získavali vedomosti z odboru kartografie, topografie, fotografie, základov geodézie a reprodukcie.

Aj napriek snahe sa ukázalo, že tento systém nedokáže vytvoriť taký počet kvalitných odborníkov, aký VKÚ potreboval na svoju činnosť. Zmenilo sa vzdelávanie potenciálnych pracovníkov a zvýšili sa podmienky pri štúdiu. O vzdelávanie a výcvik sa starali skúsení zamestnanci a tento spôsob prípravy sa napokon VKÚ osvedčil.