Samuel Mikovíni – významný slovenský polyhistor, medirytec, skvelý zememerač, banský inžinier, kartograf a prvý profesor baníckej školy.

V roku 1731 poveril cisár Samuela M. ml. mapovacími prácami. Dielo malo byť súčasťou dejepisno-zemepisného diela o Uhorsku od polyhistora Mateja Bela.

Pri práci používal 4 základné metódy: astronomický, geometrický, magnetický a hydrografický základ. Metódy kombinoval a porovnával s astronomickými pozorovaniami viedenského hvezdára Marinoniho.

Po celom Uhorsku mal rozložené miesta, kde robil pozorovania. Za pozorovacie miesta si vybral končiare vrchov, veže hradov, kostolov či iné vyvýšené miesta. Za základný poludník si určil poludník prechádzajúci cez Bratislavu a určil jeho uhlovú vzdialenosť od poludníkov prechádzajúcich cez hlavné európske mestá.

Vyhotovoval mapy uhorských stolíc najmä v mierke 1 : 140 000. V mape Zvolenskej stolice umiestnil do mapy pohľad na Banskú Bystrici (v tom čase tzv. Neosolium).

Terén bol vyjadrený spádovými a skríženými šrafami. Bol to ale spôsob dosť nepresný a chaotický, no v tom čase, kedy sa používala ešte kopčekovacia metóda, Mikovíniho spôsob bol krok vpred. Názví obcí a miest sa uvádzali po nemecky a maďarsky.