Počas druhého vojenského mapovania bolo potrebné najprv odstrániť všetky nedostatky z prvého mapovania. Zobrazenie terénneho reliéfu sa zaznamenávalo pomocou tzv. Lehmannových šrafov, doplnený aj o výškové kvóty. Avšak touto metódou sa znížila čitateľnosť polohopisu v horských oblastiach.

V mape sa okrem názvov obcí dopĺňali aj názvy potokov, vrchov a iných prvkov.  Ako podklad pre vojenské mapy slúžili aj katastrálne mapy, ktoré sa vytvárali paralelne s prvým celoplošným mapovaním územia.

Tým, že bol rozšírený miestopis, mapa poukazovala dokonca na detaily, ako mená osád či salašov. V niektorých častiach nášho územia bola vizuálna stránka mapy prehľadná. V Ipeľskej kotline vďaka novej farebnej schéme bola mapa prehľadnejšia, no v oblasti Krupinskej planiny názvy splývajú, a tak sa mapa stáva nečitateľnou.